Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

>>   APROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


Weber / Hindemith / Cherubini

Štvrtok 6. 3. 2025, 19.00 h
D/E – Hudba troch storočí
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


Účinkujú

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Ralf Weikert dirigent
Thomas Lang zbormajster

Program

Carl Maria von Weber (1786–1826)
Oberon, predohra k opere
Paul Hindemith (1895–1963)
Symfonické metamorfózy na témy C. M. von Webera
Allegro
Turandot, Scherzo
Andantino
Marsch
Luigi Cherubini (1760–1842)
Requiem c mol pre zbor a orchester
Introitus
Graduale
Dies Irae
Offertorium
Sanctus
Pie jesu
Agnus Dei

>>   APROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


Klavirista, dirigent a skladateľ Carl Maria von Weber sa začiatkom 19. storočia podieľal na formovaní nemeckej romantickej opery, a to nielen prostredníctvom svojich diel, ale aj kapelníckymi a dirigentskými aktivitami. Tie, ako píše Alfred Einstein (1880 – 1952), boli spojené so smelými i trpkými bojmi s meštiakmi, kolegami i rivalmi, publikom aj verejnosťou. Weberove umelecké aktivity vyvrcholili v novozriadenej Nemeckej opere v Drážďanoch (1817 – 1826), kam skladateľ odišiel po pôsobení v Prahe (1813 – 1816), kde sa zapísal do dejín naštudovaním Beethovenovho Fidelia – len krátko po viedenskej premiére opery v roku 1814. Ťažiskovým dielom Carla Mariu von Webera je opera Čarostrelec, ktorej úspešná berlínska premiéra v roku 1821 priniesla do nemeckej opery postavy z ľudového prostredia, prírodné motívy a osudovosť, ktoré skladateľ dokázal charakterizovať prostredníctvom orchestrálnej farebnosti i anticipovaním techniky príznačných motívov, ďalej rozvíjanej Berliozom a Wagnerom. Nasledujúce Weberove opery (Euryantha, Oberon) mali z hľadiska štruktúry i obsahu problematické libretá, ktoré skomplikovali neskoršiu recepciu týchto diel.

Oberon je poslednou skladateľovou dokončenou operou, Troch Pintov dokončil až Gustav Mahler (1860 – 1911). Singspiel skomponoval na libreto anglického dramatika Jamesa Robinsona Planchého (1796 – 1880) podľa epickej básne Christopha Martina Wielanda (1733 – 1813). Dielo, ktorého dej sa odohráva vrozprávkovom kráľovstve víl, vo svete rytierov i v exotickom Oriente, vzniklo na objednávku londýnskeho divadla Covent Garden. Pri tvorbe tém sa Weber inšpiroval cestopisom Arabské denníky (1774) od nemeckého kartografa a matematika Carstena Niebuhra (1733 – 1815) a prácou Essai sur la musique ancienneet moderne (1780) od Jeana-Benjamina de La Borde (1734 – 1794).

Používanie techniky príznačných motívov, ktoré sa objavujú v predohre, považovala kritika v tomto prípade za nemierne. Podľa Berliner allgemeine musikalische Zeitung dokážu takéto odkazy zapôsobiť, keď sa používajú uvážlivo, majú zázračnú schopnosť prepojiť a skomprimovať čas i priestor, ale zázraky, ktoré sa konajú pričasto, strácajú svoje čaro. Premiéra diela sa uskutočnila pod skladateľovou taktovkou 12. apríla 1826, len niekoľko týždňov pred autorovou predčasnou smrťou, ktorú zapríčinila tuberkulóza. Hneď na začiatku predohry, po slávnom Oberonovom volaní lesného rohu, dosahuje Weber farebnosť, akú podľa Alfreda Einsteina nepoznal ani jeden z jeho súčasníkov, dokonca ani Berlioz, ktorý inštrumentačné efekty v skladbe s obdivom zmieňuje vo svojom spise Grand traité d’Instrumentation (1842). Už úvod je tak podľa nemeckého muzikológa dôkazom, že Weberova hudba otvorila brány do novej ríše romantického zvuku.

Musíme byť vďační za to, že nás vzíah k umeniu postavil na pol cesty medzi vedu a náboženstvo, takže môžeme súčasne využívať výhody racionálneho uvažovania, pokiaľ ide o technické aspekty hudby, i ničím neobmedzeného sveta viery.“ Táto myšlienka pochádza z knihy Skladateľov svet, ktorá vznikla z prednášok, na ktoré Paula Hindemitha v akademickom roku 1949 – 1950 pozvala Harvardova univerzita. Tohto nemeckého skladateľa niektorí zo súčasníkov označovali ako „Bacha 20. storočia“. Dôvodom nebola len Hindemithova záľuba v kontrapunkte, ktorá okrem iného vyústila do vytvorenia zbierky prelúdií a fúg Ludus tonalis, inšpirovanej Temperovaným klavírom či jeho Kammermusiken, ktoré pripomínajú Brandenburské koncerty. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj univerzálnosť skladateľovho talentu a široký záber jeho tvorby. Mimochodom, Hindemithove prednášky a texty o Johannovi Sebastianovi Bachovi (1685 –1750), viedli k prehodnoteniu predstáv o interpretácii diel génia nemeckej barokovej hudby. Paul Hindemith, považovaný za jedného z najvzdelanejších umelcov minulého storočia, bol profesionálnym huslistom (pôsobil ako koncertný majster v orchestri Frankfurtskej opery, aj ako člen Amarovho kvarteta) i violistom, dobre ovládal hru na klavíri i bicích, dokonale poznal všetky orchestrálne nástroje a celý život komponoval s neuveriteľnou ľahkosťou. Na začiatku kariéry komponoval hudbu k filmom, ale tiež tanečnú, jazzovú a kaviarenskú hudbu. V 20. rokoch 20. storočia bol už v nemeckej hudbe vnímaný ako radikál –„enfant terrible“, dráždila ho romantická estetika a k jej expresii, ktorú považoval za vyčerpanú, hľadal „antiromantické“ alternatívy. Jednou z nich bola aj neoštýlovosť, ktorá v jeho tvorbe prevládla po 2. svetovej vojne. Časy vojnovej kataklizmy v skladateľovom živote predchádzalo dramatické obdobie 30. rokov, kedy bola jeho tvorba v Nemecku zakazovaná a uvádzaná ako príklad „Entartete Kunst“, zvrhlého umenia. Aj preto sa Hindemith v roku 1939 usadil v USA, kde vyučoval na Yale University. Napriek tomu, že v roku 1946 získal americké občianstvo, v roku 1953 sa natrvalo vrátil do Európy. Vzťah k európskej hudobnej tradícii nebol pre Hindemitha otázkou módy, cítil sa byť súčasťou línie nemeckej hudby siahajúcej od Bacha k Beethovenovi. Vo svojich dielach využíva „staré formy“ – fúgu, sonátu alebo suitu, ktorým vdýchol nový život aj vďaka originálnemu melodickému a harmonickému jazyku, ktorý však neprekračuje zákonitosti tonality. Táto estetická orientácia a dôraz na remeselnú stránku kompozície mu neskôr priniesli obvinenia z akademizmu.

V štvorčasťových Symfonických metamorfózach na témy Carla Mariu von Webera (1943) Hindemith používa hudobný materiál z menej známych diel nemeckého romantického skladateľa. V prvej (Allegro), tretej (Andantino) a záverečnej časti (Pochod) spracováva prevažne témy zo zbierky All’Ongarese, op. 60 pre klavír štvorručne, z ktorej si skladateľ doma hrával s manželkou. V druhej časti (Moderato), ktorú vďaka exotickému koloritu možno označiť aj ako „chinoiserie“, Hindemith použil hudbu z Weberovej predohry ku hre Turandot. Gozziho spracovanie rozprávky o čínskej princeznej, ktoré neskôr inšpirovalo operu Giacoma Pucciniho (1858 – 1924), ale tiež Feruccia Busoniho (1866 – 1924), bolo v Nemecku známe vďaka adaptácii Friedricha Schillera. Hindemith o prístupe k Weberovmu materiálu napísal, že hudbu zčasti pozmenil a čiastočne dokomponoval, „pričom každému, kto je oboznámený s originálom musí byť zrejmé, že úsilie, ktoré do tejto transformácie vložil bolo väčšie než to, ktoré Weber potreboval na vytvorenie originálu.“ S Weberovou hudbou sa Hindemith začal zaoberať na základe objednávky od choreografa Ruského baletu Léonida Massina (1896 – 1979), ktorý tiež pôsobil v americkom exile. Ten skladateľa požiadal, aby skomponoval dielo, ktoré malo nadviazať na úspech jeho baletu Nobilissima Visione (1938). Hindemith sa však s Messinom vroku 1940 kvôli umeleckým nezhodám rozišiel a kompozícia tak dostala symfonickú podobu až o tri roky neskôr, keď ho o novú skladbu pre orchester požiadal Artur Rodziński (1892 – 1958), vtedajší šéfdirigent Newyorskej filharmónie. Symfonické metamorfózy na témy Carla Mariu von Webera mali premiéru 20. januára1944 v New Yorku. Paul Hindemith skladbu viackrát uviedol ako dirigent aj sám, pamätným sa stal koncert 10. októbra 1948 v Baden Badene, prvé vystúpenie umelca vo vlasti po skončení vojny.

Obdivovali ho Ludwig van Beethoven (1770 – 1827), Hector Berlioz (1803 – 1869) i Robert Schumann (1810 – 1856). Popularita Rekviem c mol Luigiho Cherubiniho bola v jeho dobe porovnateľná s Mozartovým Rekviem. Koncom 19. storočia však toto dielo upadlo do zabudnutia, podobne ako väčšina tvorby Taliana, ktorého Beethoven nazval „najväčším žijúcim skladateľom“. Cherubini sa narodil vo Florencii, kde sa učil u popredného talianskeho skladateľa, Giuseppeho Sartiho. Ako talentovaný operný skladateľ žil istý čas v Londýne, ktorý opustil v roku 1786 a usadil sa v Paríži. V meste sa rýchlo presadil ako autor opier a učiteľ hudby. Medzi jeho najväčšie úspechy patrila Lodoïska, ktorá sa stala modelovým príkladom „opery záchrany“ („opéra a sauvetage“, „Rettungsoper“) a vzorom pre Beethovenovho Fidelia. Cherubiniho kariéru operného skladateľa s kontaktmi na kráľovský dvor prerušili udalosti revolúcie v roku 1789. Jeho vyhliadky nezlepšila ani vláda Napoleona, ktorý nemal rád jeho hudbu. Cherubini sa stal depresívnym a namiesto komponovania sa venoval svojim dlhoročným záľubám, maľovaniu a botanike. V roku 1808, počas pobytu na vidieku, bol požiadaný o napísanie omše pre miestny kostol. Objednávka znamenala návrat k tvorbe, pričom Cherubini sa v nasledujúcich rokoch sústredil na duchovnú hudbu. Písal omše, vznikli tiež dve rekviem. Prvým z nich bolo Rekviem c mol, o ktorom sa Beethoven vyjadril, že keby mal zhudobniť text zádušnej omše, Cherubiniho kompozícia by bola jediným možným vzorom. Beethoven rekviem nikdy neskomponoval, no tento výrok a popularita diela, ktorá presiahla hranice Francúzska, viedli pravdepodobne k tomu, že Cherubiniho hudba znela v roku 1827 na skladateľovom pohrebe.

Rekviem c mol Luigiho Cherubiniho vzniklo pri príležitosti výročia smrti Ľudovíta XVI. Zhudobnenie zádušnej omše pre zbor (bez obvyklých vokálnych sól) a orchester, v ktorej absentuje svetlý zvuk fláut, zaujme dominancia viol i nezávislé vedenie fagotových hlasov, si objednal režim Ľudovíta XVIII., brata popraveného panovníka. Premiéra sa uskutočnila 21. januára 1816 v krypte pod opátstvom St. Denis, kde sú pochovaní francúzski králi. V roku 1834 zakázal parížsky arcibiskup uvádzanie tohto diela kvôli účinkovaniu žien. Cherubini preto skomponoval ďalšie rekviem, určené tentokrát len mužským hlasom. V roku 1823 zaznela pri podobnej príležitosti Messe des morts venovaná pamiatke Márie Antoinetty od Charlesa-Henriho Plantadeho (1764 – 1839).


>>   APROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


RALF WEIKERT

Jeden z najskúsenejších operných a koncertných rakúskych dirigentov, ktorý sa zapísal do širokého medzinárodného povedomia. Počas svojej kariéry zastával viaceré dôležité pozície: bol šéfdirigentom Theater Bonn, hlavným dirigentom Mozarteumorchester a Salzburger Landestheater, hudobným riaditeľom Frankfurtskej opery, hudobným riaditeľom Opernhaus Zürich (1983 – 1992) a viedol ako hudobný riaditeľ rakúsky festival Richard Wagner Festival Wels (2004– 2015). Už niekoľko rokov je v slobodnom povolaní, pravidelne vystupuje so Štátnou viedenskou operou a opernými domami v Mníchove, Zürichu, Hamburgu, Drážďanoch, Budapešti, Amsterdame, Helsinkách, Štokholme či Tokiu.

Pochádza z rakúskeho mesta St. Florian, základy svojho hudobného vzdelania nadobudol na Brucknerovom konzervatóriu v Linzi. Štúdiá ukončil na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (H. Swarowsky). V roku 1974 debutoval Weikert vo Viedenskej štátnej opere a o rok neskôr v Hamburskejštátnej opere. Na jeho pôsobenie v Nemeckej opere Berlín v roku 1979 nadviazalo účinkovanie v Bavorskej štátnej opere Mníchov (1981), v Metropolitnej opere vNew Yorku a opere v San Franciscu (1987). Bol hosťom špičkových svetových orchestrov, ako napr. Berlínski filharmonici, Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Symfonický orchester Viedenského rozhlasu, Nový filharmonický orchester v Paríži, Orchester Giuseppe Verdiho v Miláne, Národný symfonickýorchester RAI Turín, English Chamber Orchestra, Scottish Chamber Orchestra, Academy of St. Martin in the Fields, Tonhalle-Orchester Zürich, BBC NationalOrchestra of Wales a ďalšími.

Pod jeho taktovkou bolo realizovaných množstvo LP, CD a rozhlasových i televíznych nahrávok v Európe a USA. Jeho nahrávka Rossiniho Barbiera zo Sevilly s Editou Gruberovou získala „Echo Classic Award 2005“. V roku 2017 vyšla u Böhlau Verlag Wien jeho úspešná kniha Povolanie dirigent.


THOMAS LANG

Rodák zo Stuttgartu študoval na tamojšej Hudobnej vysokej škole, ako aj na Univerzite v Tübingene, kde vyštudoval hudobnú pedagogiku, spev, dirigovanie a muzikológiu. V rokoch 1988–1999 pôsobil ako zbormajster a kapelník v Mestskom divadle v Lübecku.

Nasledoval angažmán zbormajstra v Hessenskom štátnom divadle vo Wiesbadene, v roku 2006 získal rovnakú pozíciu vo Viedenskej štátnej opere. Tam ďalejrozširoval svoj repertoár, ktorý dnes zahŕňa vyše 200 titulov z opernej a koncertnej literatúry. Hosťoval naprieč Európou, v Kórei, Japonsku a USA. V rokoch2006 – 2011 zastával funkciu zbormajstra v rámci festivalu Salzburger Festspiele. Jeho umelecké pôsobenie dokumentuje aj množstvo nahrávok. Pravidelne spolupracuje s uznávanými dirigentmi ako Daniel Barenboim, Bertrand de Billy, Zubin Mehta, Riccardo Muti, Christian Thielemann a Franz Welser-Möst. Je členom umeleckého vedenia Fóra zbormajstrov Nemeckej hudobnej rady a ako hosťujúci profesor zborového dirigovania pôsobí na Universität für Musik unddarstellende Kunst vo Viedni. So Slovenským filharmonickým zborom spolupracuje Thomas Lang pravidelne.


SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A.Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Od sezóny 2020/2021 zastáva post šéfdirigenta Daniel Raiskin.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početnýchzahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

V roku 2023 bol orchester Slovenská filharmónia na turné v Japonsku s klaviristkou O. Scheps a violončelistom T. Sasanumom. Na konci roka absolvoval turné vJužnej Kórei s klaviristom Y. Sunwoom. Vo februári 2024 koncertoval s klaviristom L. Marušićom v Záhrebe a Maribore.

V sezóne 2024/2025 realizuje Slovenská filharmónia niekoľko nahrávok z diel F. Schmidta, E. Dohnányiho a J. N. Hummela. Predstavila sa na otváracom koncerte Festivalu Špilberk a opätovne vystúpila na švajčiarskom festivale Murten Classics. K významným zahraničným aktivitám patrili koncerty v Liederhalle Stuttgart, Kolínskej filharmónii a Dóme sv. Štefana vo Viedni. Slovenská filharmónia vystúpi aj na koncertoch v slovenských mestách (Piešťany, Ružomberok, Nitra) a sezónu ukončí na festivale v Českom Krumlove so svetoznámym huslistom Maximom Vengerovom.


SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

V roku 1957 bol SFZ začlenený do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M.Dobrodinský, Š. Klimo, P. Baxa, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková a J. Chabroň). Od sezóny 2023/2024 je zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru Jan Rozehnal. Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladnáumelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti.

Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia čiOrchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Salzburg, Londýn, Baden-Baden).

SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom opernej produkcii Piková dáma na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022).

V sezóne 2024/2025 SFZ účinkuje v monumentálnej Symfónii č. 8 G. Mahlera v Prahe, Viedni a St. Pöltene. V úvode sezóny uviedol Piesne z Gurre A.Schönberga vo Viedni (P. Popelka). Ďalšie angažmány SFZ priniesli účinkovanie v dramatickej symfónii Romeo a Júlia H. Berlioza na BHS a v Hamburgu (S.Cambreling), Beethovenovu Symfóniu č. 9 v Drážďanoch (A. Manze) a Brucknerovo Te Deum i Mozartovu Korunovačnú omšu vo Viedni. V decembri saSFZ predstavil spoločne s SKO v Paríži a v rámci abonentných koncertov Filharmónie Brno uviedol oratórium Mesiáš G. F. Händla. V apríli 2025 budehosťovať na Veľkonočnom festivale v Salzburgu v novej opernej produkcii Chovanščina M. P. Musorgského (E.-P. Salonen).


>>   APROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


Luigi Cherubini – Requiem

Luigi Cherubini – Rekviem

Introitus et Kyrie

Introitus a Kyrie

Requiem aeternam dona eis, Domine,
et lux perpetua luceat eis.
Te decet hymnus, Deus in Sion,
et tibi reddetur votum in Jerusalem.

Odpočinutie večné daj im, Pane,
a svetlo večné nech im svieti.
Chválospev prislúcha tebe na Sione, Pane,
a tebe splní sa sľub v Jeruzaleme.

Exaudi orationem meam,
ad te omnis caro veniet.

Vypočuj moju modlitbu.
K tebe prichádza každé telo.

Kyrie eleison.
Christe eleison.
Kyrie eleison.

Pane zmiluj sa.
Kriste zmiluj sa.
Pane zmiluj sa.

Graduale

Graduale

Requiem aeternam dona eis, Domine,
et lux perpetua luceat eis.
In memoria aeterna erit justus,
ab auditione mala non timebit.

Odpočinutie večné daj im, Pane,
a svetlo večné nech im svieti.
Vo večnej pamäti bude spravodlivý,
nebude sa báť zlej zvesti.

Dies irae

Deň hnevu

Dies irae, dies illa,
solvet saeclum in favilla,
teste David cum Sybilla.

V ten deň hnevu, v deň bezprávia
v prach sa zvráti sveta sláva,
Sibyla a Dávid vravia.

Quantus tremor est futurus,
quando judex est venturus,
cuncta stricte discussurus!

Aký strach nás schváti dravý,
keď sa pred očami zjaví
všetkých skutkov Sudca pravý.

Tuba mirum spargens sonum,
per sepulchra regionum,
coget omnes ante thronum.

Hlasy trúby, plné čudu,
nad hrobami krajín budú
znieť a volať všetkých k súdu.

Mors stupebit et natura,
cum resurget creatura,
judicanti responsura.

Príroda, smrť v žase stíchne,
keď sa každý mŕtvy zdvihne,
k súdu príde, jak len stihne.

Liber scriptus proferetur,
in quo totum continetur,
unde mundus judicetur.

Napísaná kniha tu je,
všetky deje obsahuje,
z nej svet ortieľ vypočuje.

Judex ergo cum sedebit,
quidquid latet apparebit,
nil inultum remanebit.

Keď si sudca teda sadne,
vyjaví sa všetko riadne,
nenechá tak viny žiadne.

Quid sum miser tunc dicturus?
Quem patronum rogaturus,
Cum vix justus sit securus?

Čo len poviem na obranu?
Koho vzývať o ochranu,
keď aj svätí bázňou vzplanú?

Rex tremendae majestatis,
qui salvandos salvas gratis,
salva me, fons pietatis.

Kráľu hroznej velebnosti,
spásu dávaš cez milosti,
spas ma, studňa láskavosti.

Recordare Jesu pie,
quod sum causa tuae viae,
ne me perdas illa die.

Ježiš dobrý, nezabudni,
pre mňa si šiel kríž niesť trudný,
nezatrať ma v ten deň súdny.

Quaerens me sedisti lassus,
Redemisti crucem passus,
tantus labor non sit cassus.

Hľadal si ma, ustal v sparne,
vykúpil na kríži zdarne,
nech to všetko nie je márne.

Juste judex ultionis,
donum fac remissionis
ante diem rationis.

Spravodlivý Sudca zlostí,
odpusť moje neprávosti,
prv než v hrob dáš moje kosti.

Ingemisco tanquam reus,
culpa rubet vultus meus,
supplicanti parce, Deus.

Vzlykám ako vinník čierny,
červeň vín sa v tvári perlí:
Bože, prosím, súd svoj zmierni.

Qui Mariam absolvisti,
et latronem exaudisti,
mihi quoque spem dedisti.

Máriu si zbavil zlosti,
lotra vzal si do milosti,
aj mne dal si nádejnosti.

Preces meae non sunt dignae,
sed tu, bonus, fac benigne,
ne perenni cremer igne.

Prosím to, čo nezaslúžim:
no daj, Bože, po čom túžim,
nech sa v oheň nepohrúžim.

Inter oves locum praesta,
et ab hoedis me sequestra,
statuens in parte dextra.

Medzi ovce daj ma, Pane,
od baranov odhodlane:
oddeliac ma k pravej strane.

Confutatis maledictis,
flammis acribus addictis,
voca me cum benedictis.

Keď už pôjdu zlorečení,
do plameňov odsúdení:
zavolaj ma k vyvoleným.

Oro supplex et acclinis,
cor contritum quasi cinis,
gere curam mei finis.

Prosím vrúcne, úpenlive,
jak prach srdce ľútostivé:
Riaď môj koniec milostive.

Lacrimosa dies illa,
qua resurget ex favilla
judicantus homo reus.

Slzavý deň, ktorý v strachu
Zasa vinný človek z prachu
vstane, dostaví sa k súdu.

Huic ergo parce Deus,
pie Jesu Domine,
dona eis requiem!
Amen!

Preto, Bože, šetri ľudu!
Dobrý Ježiš, Pán náš,
daj všetkým večný pokoj, raj.
Amen.

Offertorium

Offertorium

Domine Jesu Christe, Rex gloriae,
libera animas omnium
fidelium defunctorum
de poenis inferni et de profundo lacu.

Pane Ježišu Kriste, Kráľ slávy,
vysloboď duše všetkých zosnulých
veriacich od pekelných trestov
a z hlbokej priepasti.

Libera eas de ore leonis,
ne absorbeat eas tartarus,
ne cadant in obscurum:

Vytrhni ich z tlamy leva.
aby ich nepohltilo peklo
a neupadli do temnoty,

sed signifer sanctus Michael
repraesentet eas in lucem sanctam.
Quam olim Abrahae promisisti
et semini ejus.

ale nech ich svätý Michael, zástavník,
vovedie do svätého svetla.
Ako kedysi prisľúbil si Abrahámovi
a jeho potomstvu.

Hostias et preces, tibi, Domine,
laudis offerimus:
tu suscipe pro animabus illis,
quarum hodie memoriam facimus:

Tebe, Pane, prinášame obety a
modlitby chvály;
prijmi ich za tie duše,
na ktoré si dnes spomíname.

fac eas, Domine,
de morte transire ad vitam,
quam olim Abrahae promisisti
et semini ejus.

Priveď ich, Pane,
zo smrti do života.
Ako kedysi prisľúbil si Abrahámovi
a jeho potomstvu.

Sanctus

Svätý

Sanctus, Sanctus, Sanctus,
Dominus, Deus Sabaoth.
Pleni sunt coeli et terra gloria tua.
Hosanna in excelsis!

Svätý, Svätý, Svätý
Pán Boh zástupov.
Plné sú nebesia i zem Tvojej slávy.
Hosanna na výsostiach.

Benedictus, qui venit in nomine Domini.

Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

Pie Jesu

Pie Jesu

Pie Jesu, Domine,
dona eis requiem sempiternam.

Milý Ježišu,
daj im odpočinutie večné.

Agnus Dei

Baránok Boží

Agnus Dei, qui tollis peccata mundi,
dona eis requiem.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,
zmiluj sa nad nami!

Agnus Dei, qui tollis peccata mundi,
dona eis requiem sempiternam.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,
daruj nám pokoj.

Lux aeterna luceat eis, Domine,
cum Sanctis tuis in aeternum,
quia pius es.

Svetlo večné nech im svieti, Pane:
So svätými tvojimi naveky,
lebo si dobrotivý.

Requiem aeternam dona eis, Domine,
et lux perpetua luceat eis.

Odpočinutie večné daj im, Pane,
a svetlo večné nech im svieti.

© 2025 Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.

www.filharmonia.sk