Franz Schubert – Ständchen (Ludwig Rellstab)
Serenáda (Magdaléna Stýblová)Leise flehen meine Lieder
Durch die Nacht zu Dir;
In den stillen Hain hernieder,
Liebchen, komm’ zu mir!
Jemne moja pieseň vzlietne
uprostred noci k tebe;
háj už ticho drieme,
Miláčik, príď ku mne!Flüsternd schlanke Wipfel rauschen
In des Mondes Licht;
Des Verräters feindlich Lauschen
Fürchte, Holde, nicht.
Hörst die Nachtigallen schlagen?
Ach! sie flehen Dich,
Mit der Töne süssen Klagen
Flehen sie für mich.
Šepot štíhlych vrcholkov šumí
vo svetle luny;
Zradca nepriateľsky načúva
Neboj sa, milá.
Počuješ slávičí spev?
Prosia ťa,
Nárekom sladkým
prosia za mňa.Sie verstehn des Busens Sehnen,
Kennen Liebesschmerz,
Rühren mit den Silbertönen
Jedes weiche Herz.
Lass auch Dir die Brust bewegen,
Liebchen, höre mich!
Bebend harr’ ich Dir entgegen!
Komm’, beglücke mich!
Rozumejú mojej túžbe,
poznajú bolesť lásky,
tíšia striebornými tónmi
každé srdce mäkké.
Náhli sa, miláčik,
Mňa počúvaj!
Na teba čakám chvejúc!
Príď, poteš ma!Franz Schubert – Frühlingstraum (Wilhelm Müller)
Jarný sen (Magdaléna Stýblová)Ich träumte von bunten Blumen,
So wie sie wohl blühen im Mai,
Ich träumte von grünen Wiesen,
Von lustigem Vogelgeschrei.
Sníval som o krásnych kvetoch,
čo kvitnú v máji,
sníval som o lúkach v stráni,
o veselom speve vtákov v háji.Und als die Hähne krähten,
Da ward mein Auge wach;
Da war es kalt und finster,
Es schrieen die Raben vom Dach.
Keď kohút zaspieval,
prebudil som sa zas;
mrak a mráz ma zvítal,
zhora znel havranov hlas.Doch an den Fensterscheiben,
Wer malte die Blätter da?
Ihr lacht wohl über den Träumer,
Der Blumen im Winter sah?
Ale tie kvety na okennom skle,
Kto ich namaľoval?
Je vám ten rojko na smiech,
že kvety v zime videl?Ich träumte von Lieb’ um Liebe,
Von einer schönen Maid,
Von Herzen und von Küssen,
Von Wonn’ und Seligkeit.
Sníval som o láske vernej,
o krásnej dievčine,
o srdciach a bozkoch,
o rozkoši a šťastí.Und als die Hähne krähten,
Da ward mein Herze wach;
Nun sitz’ ich hier alleine
Und denke dem Traume nach.
Keď kohút zaspieval,
v srdci svital deň;
a teraz sám vôkol pozerám
A v mysli zas mám ten sen.Die Augen schließ’ ich wieder,
Noch schlägt das Herz so warm.
Wann grünt ihr Blätter am Fenster?
Wann halt’ ich dich, Liebchen, im Arm?
Znova oči zatváram,
Srdce mi hreje hlas.
Kedy zazelenajú tie kvety?
Kedy ťa objímem zas?Franz Schubert – Die Forelle (Christian Schubart)
Pstruh (Michal Vincent)In einem Bächlein helle,
Da schoß in froher Eil‘
Die launische Forelle
Vorüber wie ein Pfeil.
Ich stand an dem Gestade
Und sah in süßer Ruh
Des muntern Fischleins Bade
Im klaren Bächlein zu.
V potôčiku čírom,
tam v radostnom zhone
rozmarný pstruh okolo
ako šíp preletel.
Na brehu som stál
a v sladkom pokoji videl
kúpeľ čulej rybičky
v čistom prúde.Ein Fischer mit der Rute
Wohl an dem Ufer stand,
Und sah‘s mit kaltem Blute,
Wie sich das Fischlein wand.
So lang dem Wasser Helle,
So dacht ich, nicht gebricht,
So fängt er die Forelle
Mit seiner Angel nicht.
Celkom na kraji brehu
rybár s prútom stál
a chladnokrvne hľadel,
ako sa rybička krúti.
Pokým je voda číra,
myslel som si, že sa nepoddá,
že pstruha na svoj prút
len tak nedonúti.Doch endlich ward dem Diebe
Die Zeit zu lang. Er macht
Das Bächlein tückisch trübe,
Und eh ich es gedacht,
So zuckte seine Rute,
Das Fischlein zappelt dran,
Und ich mit regem Blute
Sah die Betrogene an.
Nakoniec však zlodejovi
čas pridlhý bol. Potôčik
zákerne zamútil,
A kým som si pomyslel,
prútom zatriasol,
rybička sa strhla,
a ja som s hrôzou
podvedeného zahliadol.Stefano Donaudy – O del mio amato ben (Anonym)
Ach, mojej milej čaro (Adriana Sekelská)O del mio amato ben perduto incanto!
Lungi e dagli occhi miei
chi m‘era gloria e vanto!
Or per le mute stanze
sempre la cerco e chiamo
con pieno il cor di speranze?
Ma cerco invan, chiamo invan!
E il pianger m‘e si caro,
che di pianto sol nutro il cor.
Ach, mojej milej stratené čaro!
Ďaleko od mojich očí
bola mi pýchou a slávou!
Teraz ju v tichých izbách
so srdcom plným nádeje
hľadám a volám stále?
Hľadám však zbytočne, volám márne!
A plač mi je taký vzácny,
že slzami kropím srdce svoje.Mi sembra, senza lei, triste ogni loco.
Notte mi sembra il giorno;
mi sembra gelo il foco.
Se pur talvolta spero
di darmi ad altra cura,
sol mi tormenta un pensiero:
Ma, senza lei, che faro?
Mi par cosi la vita vana cosa
senza il mio ben.
Bez nej sa mi zdá každé miesto smutné.
Noc sa mi zdá byť dňom;
Zdá sa mi, že aj oheň zamrzol.
Aj keď občas dúfam,
že sa možno vyliečim,
jedna myšlienka ma umorí:
Ale čo robiť budem bez teba?
Taký márny sa mi život zdá,
keď mi láska uniká.Mikuláš Schneider-Trnavský – Pieseň (Ivan Krasko)
Tak tíško dvíha mesiac biele čelo
nad vrcholami hôrnych balvanov.
Hlava mi hučí mysľou nezvanou
o zlostne, a zlostne by sa usmiať chcelo.
Ó, hlava mi hučí mysľou nezvanou
a ťažko, a ťažko vonia rezeda,
v záhrade známej iný usedá,
a veľký mesiac svieti z balvanov.
Tak ťažko rezeda, viem, ťažko vonia
a zmysly mámi v sladkej únave.
Ó, dôjde niekto v noci po tráve,
bo zlostné mysle zvonia hlavou, zvonia.
Zaiste dôjde, avšak smutný, váhave
za noci mesačnej a rosou po tráve.
Mikuláš Schneider-Trnavský – Prsteň (Janko Jesenský)
Natiahli na prštek tenučkú obrúčku,
obkrútili prštek, zaputnali rúčku;
zaputnali rúčku, srdce zaviazali,
moje potešenie do klietky mi dali,
moje potešenie do klietky mi dali,
Do klietky mi dali piera trblietanie,
očiek ligotanie, piesne štebotanie.
Ústa sladké cudzím bozkom spečatili,
chodník zakázali, vrátka zatvorili;
aby sa už viacej nikdy nezviazalo,
čo bolo zviazané, čo sa rado malo:
aby ma už viacej nikdy neobjala
najkrajšia obrúčka - rúčka tvoja malá,
rúčka tvoja malá.
Josip Hatze – Majka (Hugo Badalić)
Matka (Ivana Tanovitski)Ja ne znam, što je majka mila
Nit majčin što je srca plam
Ja ne znam, što je sve mi bila
Ta da je bila jedva znam
Ko san mi lebdi slika pusta
Kad zadnji put me k sebi zva
Kad zadnji cjelov s milih usta
I blagoslov mi zadnji da
A ja sam plako, Bože sveti
I proplako sam cijelu nod
O majko slatka, nemoj mrijeti
Ti ne sm’ješ, ne deš od nas pod!
O ludo li sam bio čedo!
Zar mari smrt za srca jad?
Drugačije sam svijet taj gledo
Neg što ga gledam bolan sad!
Neviem, kto je matka milá
Ani matčino, čo je srdce plam
Neviem, čo všetko mi bola
Ale že bola, takmer neviem
Ako sen mi lúdi prázdny obraz
Keď ma naposledy k sebe zvala
Keď mi naposledy dala bozk z milých úst
A posledné mi dala požehnanie
A ja som plakal, svätý Bože
A preplakal som celú noc
O sladká matka, nesmieš zomrieť
Ty nesmieš, neopúšťaj nás!
Ó, aký som bol blázon!
Či smrť zaujíma srdce smútku?
Inak som videl svet ten
Nech ako bolestne teraz pozriem!Josip Hatze – Serenada (Anonym)
Serenáda (Ivana Tanovitski)Kad u veče nodi tajne,
pozove me san,
gledajudi zvezde sjajne,
zaboravljam dan,
tad se setim oka tvoga kolika je mod
pa ti velim, srce moje, laku, laku nod!
A kad taman oblak dođe, pokrije svet,
onda tvoje kose crne jedan sviloplet,
onda mislim, čedo moje,
kad deš meni dod,
pa ti velim uzdišudi, laku, laku nod.
Keď v taji noci
zavolá ma sen,
pozorujúc lesk hviezd,
zabúdam na deň,
spomenka na tvoje oči, aká mocná
vravím ti, srdce moje, dobrú noc!
A keď oblak zakryje svet,
tvojich čiernych vlasov hodvábny vrkoč,
potom premýšľam, dieťa moje,
či ku mne prídeš,
a hovorím vzdychajúc, dobrú, dobrú noc.Francesco Paolo Tosti – Ideale (Carmelo Errico)
Dokonalá (Lucia Luknárová)Io ti seguii come iride di pace
Lungo le vie del cielo:
Io ti seguii come un‘amica face
De la notte nel velo.
E ti sentii ne la luce, ne l‘aria,
Nel profumo dei fiori;
E fu piena la stanza solitaria
Di te, dei tuoi splendori.
In te rapito, al suon de la tua voce,
Lungamente sognai;
E de la terra ogni affanno, ogni croce,
In quel sogno scordai.
Torna, caro ideal, torna un istante
A sorridermi ancora,
E a me risplenderà, nel tuo sembiante,
Una novella aurora.
Sledoval som ťa ako dúhu
na nebeských cestách:
sledoval som ťa ako priateľku
zahalenú nocou.
Cítil som ťa v každom svetle, vo vzduchu,
vo vôni kvetov;
Opustená izba sa zrazu zaplnila
tebou a tvojím zvonivým smiechom.
Pohrúžený do teba, do mäkkosti tvojho hlasu,
dlho som sníval;
V tom snení som zabudol
na všetko pozemské trápenie, ktoré ma súži.
Vráť sa, drahá Dokonalá, vráť sa aspoň na chvíľu, ešte sa na
mňa usmej,
svojou prítomnosťou
vo mne zažneš novú nádej.Francesco Paolo Tosti – Marechiare (Salvatore Di Giacomo)
Marechiaro (Lucia Luknárová)Quanno sponta la luna a Marechiare,
Pure li pisce nce fanno a ll‘ammore.
Se revotano ll‘onne de lu mare,
Pe‘ la priezza cagnano culore.
Quanno sponta la luna a Marechiare.
A Marechiare ce sta ‚na fenesta,
La passiona mia ce tuzzulea.
‚Nu garofano addora ‚int‘a ‚na testa,
Passa ll‘acqua pe‘ sotto e murmulea.
A Marechiare ce sta ‚na fenesta.
Chi dice ca li stelle sò lucente
Nun sape ‚st‘uocchie ca tu tiene ‚nfronte.
‚Sti ddoje stelle li ssaccio io sulamente,
Dint‘a lu core ne tengo li pponte.
Chi dice ca li stelle sò lucente?
Scetate, Carulì, ca ll‘aria è ddoce!
Quanno maje tantu tiempo aggi‘aspettato?
P‘accumpagnà li suone cu la voce
Stasera ‚na chitarra aggio purtato.
Scetate, Carulì, ca ll‘aria è ddoce!
Keď v Marechiaro svitne nový deň,
i ryby prepadnú láske.
Morské vlny špliechajú a šantia,
hrajú všetkými farbami, aby nás potešili,
keď v Marechiaro vychádza mesiac.
V Marechiaro poznám jedno okno,
vodí ma k nemu vášeň,
zdobia ho čerstvé kvety vo váze,
zurčí pod ním potôčik.
V Marechiaro poznám jedno okno.
Ten, kto hovorí, že hviezdy žiaria,
ešte nespoznal jas tvojich očí.
Nepoznám krajšie hviezdy,
len tie svietia v mojom srdci.
Kto hovorí, že hviezdy žiaria?
Vstávaj, Carulì, vzduch je omamný!
Či som už niekedy tak dlho čakal?
Dnes večer si kúpim gitaru,
a spevom budem sprevádzať tvoje sny.
Vstávaj, Carulì, vzduch je omamný!Francesco Paolo Tosti – Vorrei morire (Leonardo M. Cognetti)
Chcel by som umrieť (Lucia Luknárová)Vorrei morir ne la stagion dell‘anno
Quando e tiepida l‘aria e il ciel sereno
Quando le rondinelle il nido fanno
Quando di nuovi fior s‘orna il terreno;
Vorrei morir, vorrei morir quando tramonta il sole
Quando sul prato dormon le viole
Lieta farebbe a Dio l‘alma ritorno
A primavera e sul morir del giorno
Vorrei morir, vorrei morir
Lieta farebbe a Dio l‘alma ritorno
A primavera e sul morir del giorno
Ma quando infuria il nembo e la tempesta
Allor che l‘aria si fa scura scura:
Quando ai rami un foglia piu non resta
Allora di morire avrei paura
Chcel by som umrieť vtedy, keď
vzduch bude hriať a nebo bude jasné,
keď si lastovičky budú stavať nové hniezda,
keď krajinu pokryje farebný koberec kvetov;
Chcel by som umrieť, chcel by som umrieť,
keď bude zapadať slnko,
keď na lúkach zaspia voňavé fialky
I Boha by potešil návrat duše,
ktorá opustila telo práve na jar
Chcel by som umrieť, chcel by som umrieť
I Boha by potešil návrat duše,
ktorá opustila telo práve na jar
No keď sa na nebo stiahnu čierne mračná,
búrka prejaví svoj hnev a vzduch oťažie:
keď na stromoch nezostane ani jediný lístok,
vtedy by som sa umrieť bálFrancesco Paolo Tosti – L’ultima canzona (Francesco Cimmino)
Posledná pieseň (Kristína Gotthardtová)M’ han detto che domani
Nina, vi fate sposa
Ed io vi canto ancor la serenata.
Là, nei deserti piani
Là, ne la valle ombrosa
Oh, quante volte a voi l‘ho ricantata!
Povedali mi, že zajtra
Nina, sa vydávaš
Znova ti zaspievam serenádu.
Tam, v púšťach rovinatých
Tam, v doline tienistej
Ach, koľkokrát som ti spieval!Foglia di rosa,
o fiore d‘amaranto
Se ti fai sposa
Io ti sto sempre accanto.
List ruže,
či kvet amarantu
Ak sa vydáš
Vždy som tu pre teba.Domani avrete intorno
Feste sorrisi e fiori
Nè penserete ai nostri vecchi amori.
Ma sempre, notte e giorno
Piena di passione
Verrà gemendo a voi la mia canzone.
Zajtra vás obklopia
Oslavné úsmevy a kvety
Ani nebudete myslieť na staré lásky.
Ale vždy, vo dne v noci
Plná vášne
Príde k tebe zastonať moja pieseň.Foglia di menta,
o fiore di granato
Nina, rammenta
i baci che t‘ho dato!
List mäty,
alebo granátový kvet
Nina, rozpamätaj sa
na bozky, ktoré som ti dal!Ah! ... Ah! ...
Ach! ... Ach! ...Ruggero Leoncavallo – Mattinata
Ranná (Kristína Gotthardtová)L’ Aurora, di bianco vestita,
Già l’uscio dischiude al gran sol,
Di già con le rose sue dita
Carezza de’ fiori lo stuol!
Commosso da un fremito arcano
Intorno il creato già par,
E tu non ti desti, ed invano
Mi sto qui dolente a cantar:
Metti anche tu la veste bianca
e schiudi l’uscio al tuo cantor!
Ove non sei la luce manca,
Ove tu sei nasce l’amor!
Aurora v bielom odetá,
už dvere otvára slnku veľkému,
ružovými prstami
hladí kvetov dav!
Záhadné chvenie
narúša prírodu celú.
Neprebúdzate sa a márne
tu v bolestiach stojím a spievam:
Tiež sa odejte do bieleho rúcha
a otvorte dvere svojmu spevákovi!
Kde nie ste, tam svetlo chýba,
Kde ste, tam sa láska rodí!Gioachino Rossini – La Danza (Carlo Pepoli)
Tanec (Oto Bohunický)Già la luna è in mezzo al mare,
mamma mia, si salterà!
L’ora è bella per danzare,
chi è in amor non mancherà. (bis)
Già la luna è in mezzo al mare,
mamma mia, si salterà!
Morská hladina mesiac už bozkáva
mama moja, poďme už do kola!
hodina na tanec ako stvorená
každý milovaný nech tu dnes nechýba.
Morská hladina mesiac už bozkáva
mama moja, poďme už do kola!Presto in danza a tondo, a tondo,
donne mie venite qua,
un garzon bello e giocondo
a ciascuna toccherà,
Čochvíľa začíname v tanci
dámy moje poďte sem!
už idú mladí prekrásni mládenci
pre každú z vás ako sen.finché in ciel brilla una stella
e la luna splenderà.
Il più bel con la più bella
tutta notte danzerà.
Kým jas belie sa oblohou hviezdnou,
a mesiac bude sa ligotať,
najkrajší s najkrajšou dievčinou
celú noc budú spolu tancovať.Mamma mia, mamma mia,
mamma mia, in mezzo al mare,
mamma mia, mamma mia,
mamma mia, si salterà.
Frinche, frinche, frinche,
frinche, frinche, frinche,
mamma mia, si salterà.
Mama moja, mama moja
Morská hladina mesiac už bozkáva
Mama moja, mama moja
mama moja, poďme už do kola!
Rýchlo, rýchlo, rýchlo, rýchlo
rýchlo, mama moja, poďme už do kola
rýchlo, rýchlo, mama moja, do kola!Salta, salta, gira, gira,
ogni coppia a cerchio va,
già s’avanza, si ritira
e all’assalto tornerà.
Toč sa, krúť sa, sem i tam,
všetky páry krúžia,
od nás a zas bližšie k nám
vráť sa späť do kola.Serra, serra, colla bionda,
colla bruna va qua e là
colla rossa va a seconda,
colla smorta fermo sta.
Objím pevne blondínu,
vyzvŕtaj brunetku,
vykrúť i ryšavku,
nejednu dievčinu.Viva il ballo a tondo, a tondo,
sono un Re, sono un Pascià,
è il più bel piacer del mondo
la più cara voluttà.
Mamma mia, mamma mia...
Nech žije tanec dokola,
som kráľ i paša zároveň,
ver´ najkrajšia zábava
aj najväčšia vášeň!
Mama moja, mama moja...Stanislao Gastaldon – Musica proibita (Flick-Flock)
Zakázaná pieseň (Lucia Luknárová)Ogni sera di sotto al mio balcone
Sento cantar una canzone d’amore,
Più volte la ripete un bel garzone
E battere mi sento forte il core.
Oh quanto è dolce quella melodia!
Oh com’ è bella, quanto m’ è gradita!
Ch’io la canti non vuol la mamma mia:
Vorrei saper perché me l’ha proibita?
Ella non c’è ed io la vo’ cantare
La frase che m’ha fatto palpitare:
Vorrei baciare i tuoi capelli neri,
Le labbra tue e gli occhi tuoi severi,
Vorrei morir con te, angel di Dio,
O bella innamorata tesor mio.
Qui sotto il vidi ieri a passeggiare,
E lo sentiva al solito cantar:
Vorrei baciare i tuoi capelli neri,
Le labbra tue e gli occhi tuoi severi!
Stringimi, o cara, stringimi al tuo core,
Fammi provar l’ebbrezza dell’amor.
Každý večer pod balkónom
počujem spievať ľúbostnú pieseň,
pohľadný mladík ju opakuje dookola,
a ja cítim, ako sa mi pri nej zakaždým rozbúcha srdce. Och,
aká sladká melódia!
Och, aká je krásna, ako mi lahodí!
Mama nechce, aby som ju spievala:
Neviem, prečo mi ju zakázala spievať?
Teraz tu nie je a ja si ju túžim zaspievať
Tie slová, ktoré mi tak zasiahli srdce:
„Chcel by som bozkávať tvoje čierne vlasy,
Tvoje pery a prísne oči,
Chcel by som zomrieť vedno s tebou, boží anjel, Ó nádherná
milenka, ó poklad môj.“
Včera znovu prechádzal okolo nás,
a ja som opať začula tú jeho pieseň:
„Chcel by som bozkávať tvoje čierne vlasy,
Tvoje pery a prísne oči, Pevne ma objím, moja drahá, objím
ma vo svojom srdci,
Daj mi ochutnať opojnosť lásky.