Karłowicz / BeethovenKarłowicz / Beethoven

[ Igor Javorský: ]
Vznik a novodobé dejiny Poľska sú veľmi výrazne prepojené na hudbu, respektíve hudobníka. Klavirista, skladateľ, diplomat a aktívny politik Ignacy Jan Paderewski už počas Prvej svetovej vojny intervenoval na najvyšších úrovniach vo veci udelenia samostatnosti krajine, ktorá sa stáročia zmietala v premenách a bola ovplyvňovaná mocenskými ambíciami z východu (Litva, Bielorusko a Rusko) aj zo západu (Nemecko). Historický príbeh samostatného a slobodnéhoPoľska sa začal písať v roku 1919 práve vďaka Paderewského diplomatickej a štátnickej erudovanosti. Hoci tento významný činiteľ po roku 1924 Poľsko natrvalo opustil a presídlil sa do Spojených štátov amerických, jeho zásluhy na národnej obrode Poliakov sú nezmazateľné.

Z hľadiska hudobného vývoja sú naši severní susedia približne od druhej polovice 20. storočia doslova veľmocou, jedným z epicentier svetovej kultúrnejavantgardy. Ale aj v dávnejších dobách sa Poliaci hlásili o slovo vďaka skvelým hudobníkom. Už v prvej polovici 18. storočia nadchla svojrázna goralská hudba Georga Philippa Telemanna. Vo svojich „cestopisných“ suitách a kolekciách drobných skladieb venoval jeden z mágov barokovej hudby tomuto fenoménu zaslúženú pozornosť. Poľský dvorný tanec polonéza (alebo Polonaise) sa stal integrovanou súčasťou francúzskeho modelu barokovej suity. Na šľachtických a kráľovských dvoroch nachádzajúcich sa na území dnešného Poľska sa schádzali hudobníci zo zahraničia a kládli tak pevné základy novodobej tradície.

Prvým oslňujúcim bleskom však bol celkom jednoznačne Fryderyk Chopin. Hoci sa z Poľska takisto vysťahoval, upriamil pozornosť Európy aj zámoria na poľské hudobné idiómy – najmä mazurku, krakowiak a spomínanú polonézu. Chopin ich síce výrazným spôsobom štylizoval do podoby akýchsi „prelúdií“ alebo „fantázií“, ich jadro a základné atribúty ostali vždy čitateľné a identifikovateľné. Zatiaľ čo Chopin reprezentoval svetovú hudobnícku elitu, o niečo mladší Stanisław Moniuszko sa pohyboval v priestore vymedzenom poľskými reáliami, súvisiacimi aj s litovskými a ruskými vplyvmi. Často cestoval do Petrohradu,kde si získal priazeň vynikajúcich ruských skladateľov. V búrlivom roku 1848 uviedol vo Vilniuse svoje azda najznámejšie scénické dielo – operu Halka. Dielovyvolalo mohutnú vlnu národnostného nadšenia. Podobný úspech mal i jeho rovnako pôsobivý Strašidelný dvor.

Do širšieho povedomia hudobnej Európy suverénne vkročil aj husľový virtuóz a skladateľ Henryk Wieniawski, jeden z najvýraznejších huslistov všetkých čias, autor pôsobivých komorných a koncertantných skladieb. Wieniawského obdobou bol na klavírnej scéne Moritz Moszkowski, neprenikol síce do „najvyššíchkruhov“, ale jeho zásluhy pre rozvoj modernej interpretácie sú neodškriepiteľné. Hudobnú modernu zastupoval v zoskupení Mladé Poľsko na prelome 19. a 20.storočia iný svetoznámy skladateľ – Karol Szymanowski. Bol síce spočiatku oslnený impresionizmom a mystikou Sicílie, Severnej Afriky a Perzie (iránskymibásnikmi Háfizom a Rumim), v „etnicky“ koncipovanom balete Harnasie však brilantným spôsobom vzdal hold goralskej tradícii. Dlhý čas bol v zabudnutí Mieczysław Weinberg – vynikajúci klavirista a skúsený skladateľ, ktorému prejavil hlboké priateľstvo a úctu aj Dmitrij Šostakovič po tom, ako Weinbergemigroval pred nacistami do Sovietskeho zväzu.

Rapídny bol nástup poľských modernistov v 20. storočí. Grazyna Beczewicz a Andrzej Panufnik si svojou priebojnou tvorbou získali medzinárodnú reputáciu. Panufnik dokonca získal v exile vo Veľkej Británii titul „Sir“. To však neznamenalo, že Poľsko ostalo pre tohto vynikajúceho autora a dirigenta zabudnuté, podieľal sa pravidelne na založení a organizovaní legendárneho festivalu súčasnej hudby Varšavská jeseň. Wojciech Kilar je jedným z najproduktívnejších a najskúsenejších autorov filmovej hudby k projektom poľských aj svetových režisérov. Okrem toho zanechal po sebe množstvo expresívnych komorných a symfonických skladieb. V druhej polovici 20. storočia nastúpila najprogresívnejšia skladateľská generácia: okrem Baczewiczovej a Kilara to boli Henryk Mikołaj Górecki, Kryzsytof Penderecki, Witołd Lutosławski, Tadeusz Baird a Kazimierz Serocki. Intenzívne a inšpiratívne presadzovali postwebernovské ideály aposolstvá zo skladateľských kurzov v Darmstadte a stali sa lídrami svetovej hudobnej avantgardy.

Poľsko má teda v galérii večnej hudobníckej slávy silné zastúpenie výrazných osobností. Jednou z nich je aj Mieczysław Karłowicz. Žil a tvoril vo veľmináročnej epoche fin de siécle. Stáročia platný hudobný systém dožíval, hľadali sa nové alternatívy. Gustav Mahler šokoval svet svojimi apokalyptickýmisymfonickými gigantmi. Arnold Schönberg cítil „závany z ďalekej planéty“ a postupne rozleptával pôvodný harmonický systém. Iní autori sa viac prikláňali k implantovaniu etnických prvkov do „veľkej“ hudby.

Mimoriadne kultivovaný a všeobecne talentovaný Karłowicz sa však nenechal zlákať na cestu experimentu. Uctieval najmä hudbu Piotra Iľjiča Čajkovského.Richarda Straussa považoval za proroka hudby budúcnosti. Podľa jedného z popredných historikov hudby tej doby, Aleksandra Polińského, „mladých skladateľov,ktorí sa podľa slov Karłowicza chceli ,očistií od spomienok’, teraz zasiahol nejaký zlý duch, ktorý kazí ich dielo, snaží sa ho zbavií individuálnej a národnejoriginality a premenií sa na papagájov chabých, napodobňujúcich hlasy Wagnera a Straussa“. Karłowiczove kompozície boli vnímané ako „modernistický chaos“a ich avantgardný charakter bol považovaný za príčinu nezáujmu zo strany poľského publika. Dnes už vieme, že táto budúcnosť napokon patrila Debussymu, Schönbergovi a Stravinskému – trom skladateľom, ktorí sa objavili ako mladí autori na hlavnej hudobnej scéne.

Aj v zahraničí bol Karłowicz kritizovaný za eklekticizmus. Recenzent viedenského koncertu z roku 1904, kde zazneli jeho diela Bianka z Moleny, Husľový koncerta Symfónia znovuzrodenia napísal: „Bola to strata času cestovaí z Varšavy do Viedne len preto, aby sme ukázali, že sa človek naučil od Wagnera a Čajkovského“. Karłowiczovi vyčítali silné vplyvy aj po ďalšom koncerte vo Viedni o štyri roky neskôr, kde zazneli Karłowiczove vyzreté opusy: Vracajúce sa vlny, Večná pieseň, Stanisław a Anna Oświecimovci a Smutná rozprávka. Oceňovaná však bola „dobrá orchestrálna technika“. Ocenenie sa prejavilo aj v Poľsku. Kritici a verejnosť sina nový štýl zvykli. Koncert vo Varšavskej filharmónii 27. apríla 1908 s premiérou básne Stanisław a Anna Oświecimovci bol komentovaný doslovanadšene: „Táto báseň je moderná vďaka bohatstvu inštrumentačných nápadov, sviežej a originálnej harmónii, ktorá konkuruje tej Straussovej, pričom však nejde ootrocké kopírovanie Karłowicz rozvíja princípy orchestrálneho sfarbenia v duchu Richarda Straussa a dosahuje pôsobivé výsledky“. Poľský skladateľ, fotograf, nadšený a skúsený alpinista mal vo všetkých oblastiach rozohranú dobrú „partiu“. Kto vie kam by ako autor smeroval nebyť obrovskej tragédie, keď ho vo veku 33 rokov v Tatrách zmietla zo sveta lavína….

Čosi ako symbolickú lavínu spôsoboval najmä svojou neskoršou tvorbou Ludwig van Beethoven. Je popri Bachovi a Mozartovi jedným zo symbolov tvorivejgeniality. Od mladosti postupne strácal sluch, čo ho psychicky deptalo. Z októbra roku 1802 pochádza takzvaný Heiligenstadtský závet. V emotívne mimoriadnevybičovanom závete sa Beethoven lúči s tvorbou a aj so životom. Krízu prekonával ťažko, ale vďaka jeho priateľom, šľachticom Lichnowskému a Lobkowitzovi našiel svoj nový „modus vivendi“ a zahájil tvrdú ofenzívu voči manierizmu, stereotypu, dobovému klišé. Je to azda osudný paradox: stupňujúca sa hluchotablokovala Beethovenovi vnímať svet vôkol seba a viac sa sústrediť na jeho búrlivú vnútornú imagináciu. Prvým výrazným signálom na novú realitu bola Tretia symfónia „Eroica“. Beethoven v nej trhá okovy dobových zvyklostí a rúti sa vpred do budúcnosti. Prvky revolty a vízie novej poetiky sa v jeho tvorbe množili akoncentrovali. Posledné Klavírne sonáty či Sláčikové kvartetá sa nachádzajú v inom časopriestore, než aký Beethovena obklopoval. Celkom sa vymanil od nánosov toho „čo sa patrí“ a „čo je vhodné“ a ponúkal čosi, čo väčšina súčasníkov nemohla pochopiť, akceptovať a duševne stráviť. V oblasti symfonickej tvorbyžiari v tomto smere Siedma symfónia – jedno z „najdivokejších“ symfonických diel v histórii kráľovského žánru. Ôsma symfónia akoby bola nonšalantným tichom pred búrkou… pred smršťou kreativity, akú predstavuje Symfónia č. 9 d mol, op. 125.

Vznik diela pôvodne v roku 1817 iniciovala Londýnska filharmonická spoločnosť. Beethoven začal symfóniu skicovať. Je známe, že skladateľ takmer každý nosnýtematický materiál pripravoval a cizeloval dlhšiu dobu. V prípade legendárnej témy historici uvádzajú paralely z prelomového vokálno-symfonického finále s mladíckou Beethovenovou piesňou Gegenliebe *alebo s Mozartovým *Oflertoriom d mol. O postupných prípravách poslednej časti Deviatej symfónie podáva celkom zreteľne svedectvo tretia časť Štvrtého klavírneho koncertu G dur – ten vznikol už v roku 1805, teda sedemnásť rokov pred symfóniou. Konkrétnym „pred-projektom“ je aj Fantázia pre klavír, zbor a orchester c mol (1808).

Beethoven o každý tón a takt tvrdo bojoval, motívy prechádzajú v rôznych mutáciách a variáciách z jedného diela do druhého. Táto stratégia vytvára z jehotvorby pevný monolit a poskytuje možnosť viesť analytické paralely medzi skladbami, ktoré sú z časového hľadiska pomerne vzdialené, ale z hľadiska materiálu sú si veľmi príbuzné. Skladateľ mal v úmysle Symfóniu č. 9 uviesť prvý raz v Berlíne. V čase jej vzniku zachvátila Viedeň „rossiniovská horúčka“. Publikum bolo v tranze z opier Gioacchina Rossiniho a odmietalo prijímať čokoľvek iné. Táto „hudobná epidémia“ vyprovokovala aj Franza Schuberta k reakciiv podobe dvoch Predohier v talianskom štýle. Beethoven sa teda oprávnene obával o osud jeho diela. Napokon však premiéra odznela predsa len vo Viedni. Okolo tejto produkcie koluje množstvo anekdot súvisiacich so skladateľovou hluchotou. Veľmi sa usiloval Symfóniu dirigovať, ale nebol schopný sledovať tempo ani dynamiku. Symfóniu de facto dirigoval Michael Umlauf za asistencie skladateľa a huslistu Ignaza Schuppanzigha.

Napriek tomu, že prebehli len dve skúšky a napriek skladateľovmu sluchovému hendikepu bola premiéra v roku 1824 jednoznačným úspechom. Na danú dobumimoriadne rozsiahle dielo je tematicky obdivuhodne koherentné a súdržné. Hymnická téma Finále na Schillerov text Ódy na radosť sa postupne zjavuje v tematických útržkoch prvých troch častí. Takisto materiál z „napínavého“, mysteriózneho úvodu prvej časti sa vinie celou symfóniou a zabezpečuje tak v rozsiahlom organizme obdivuhodnú koherenciu. Finále samotné je akousi symfóniou – kantátou. Jednotlivé segmenty sú koncipované na báze štvorčasťovejsymfónie s Introdukciou, Scherzom, Adagiom a Finále. Je zároveň sledom variácií na fascinujúcu tému. Beethoven, ktorý ponúkal zväčša veľmi expresívne a razantné témy sa nečakane prezentoval celkom „jednoduchou“, ba až „triviálnou“ piesňou. To všetko však nastalo v dôsledku intenzívnej duchovnej prípravy a nadhľadu. Deviata symfónia je preto oprávnene symbolickým dielom a vždy bude ľudí spájať.

[ Piotr Samerek: ]
Úprimná túžba po budúcnosti

Radi sa vraciame do minulosti, radi sa i niekedy posťažujeme na prítomnosť, no v hĺbke duše túžime byť šťastní, túžime, aby sa nám darilo – presne tak, ako si to želáme na prahu každého nového roka. Za týmito želaniami sa skrýva hlboko ukrytá a zároveň úprimná túžba po budúcnosti. A hľadieť do budúcnosti túžime vždy s nádejou. Keď sa konštituovala Európska únia, obyvatelia krajín, ktoré ju tvorili, dúfali v dobrú a bezpečnú budúcnosť. Pripravovali plány, aby sa nám všetkým žilo jednoducho lepšie a bezpečnejšie. Tie isté pocity sprevádzali Poliakov a Slovákov, keď sa v máji 2004 naplno rozbehlo naše dobrodružstvo s Európskou úniou. Táto nádej bezpečnej budúcnosti zostáva posolstvom poľského predsedníctva v Rade Európskej únie. Po mnohých rokoch stabilného vývojasa však do Európy vrátila vojna. A preto – nestrácajúc zo zreteľa práve budúcnosť – je hlavnou témou poľského predsedníctva v Rade Európskej únie bezpečnosť v každom jednom aspekte. Apelujeme: „Európa, bezpečnosť!“

V tejto našej túžbe po bezpečnej budúcnosti naplnenej úspechmi sa chceme zároveň oprieť aj o dedičstvo európskej kultúry, ktorá nám našepkáva, aby v situáciách, keď čelíme ťažkostiam, sme sa len tak nevzdávali, ale aby sme nabrali odvahu snívať a túžiť. Aj preto dnes siahneme po odkaze jedného z najznámejších a najinšpiratívnejších európskych hudobných pokladov – Symfónii č. 9 Ludwiga van Beethovena, v ktorej závere zaznieva „Óda na radosť“ Friedricha Schillera. Nuž a v prvej časti dnešného večera si vypočujeme skladbu poľského skladateľa Mieczysława Karłowicza, ktorá nesie názov „Stanisław aAnna Oświecimovci“, veď napokon každá z krajín Európskej únie prispieva svojím dielom k budúcnosti celého kontinentu.

Nech nám dnešný koncert teda dodá novej sily i nádeje na bezpečnú budúcnosť, lebo veď Musica curat corpus et animam.

Piotr Samerek Vedúci poľskej diplomatickej misie v Bratislave

MARIANA SAJKO

Vyštudovala operný spev na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave (M. Repková) a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (V. Hudecová, Z.Livorová). Vzdelanie si doplnila operetnou špecializáciou na Konzervatóriu v Bratislave (D. Livorová). Je úspešnou koncertnou speváčkou, účinkovala na viacerých slovenských festivaloch, tiež v cykle vokálnych koncertov Momento musicale v Slovenskej národnej galérii. Za sebou má i rad vystúpení s viacerými orchestrami (Slovenská filharmónia, Štátny komorný orchester Žilina, Cappella Istropolitana, Orchester Opery SND, Orchester Štátnej opery Banská Bystrica, Metropolitný orchester Bratislava) a významnými dirigentmi (L. Svárovský, O. Dohnányi, R. Štúr, K. Kevický, M. Leginus, K. Rhodes). Venuje sa tiež nahrávaniu – obnovená premiéra duchovných árií zabudnutého kremnického skladateľa A. Aschnera a premiéry súčasných sakrálnych skladieb R.Dubovského, P. Grolla a P. Hochela.

Od roku 2012 pôsobila ako hosťujúca sólistka viacerých divadiel: Slovenského národného divadla, Štátnej opery v Banskej Bystrici,Štátneho divadla v Košiciach, Národného divadla v Brne, Divadla F. X. Šaldy v Liberci a Slezského divadla v Opave. Od roku 2021 je sólistkou Opery SND v Bratislave. V SND vystúpila tiež v projekte Bratislavského chlapčenského zboru Príbeh hudby – tajomstvá ľudského hlasu, na dvoch ročníkoch koncertu Letné Gala SND a na otváracom koncerte sezóny 2022/2023 Edita Gruberová Tribute.S úspechom sa predstavila aj v titulnej úlohe opery G. Donizettiho Maria Stuarda a na sólovom komornom koncerte Schumann &Schumann s piesňami Clary Schumannovej.

GOSHA KOWALINSKA

Poľská rodáčka sa už v ranom detstve presťahovala do Francúzska. Tam študovala dramatické umenie a hudbu, absolvovala École Normale de Musique AlfredCortot Paris (opera) a École Claude Mathieu – herecké techniky (divadlo/film). U sopranistky Gabrielly Ravazzi sa venovala talianskemu repertoáru. Zúčastnila sa viacerých majstrovských kurzov s osobnosťami ako Viorica Cortez, Anthony Manoli, Dariusz Grabowski, Irina Gavrilovici, Mary Pinto či Alan Fischer.

Spievala pod vedením M. Arenu, K. Yamadu, L. Petitgirarda, S. Ranzaniho, P. Esswooda, F. Chastrusse-Colombiera, M. Camposa Neto, F. Maestriho, O. Holta, G. Brecourta, F. Deloche a ďalších. Je víťazkou medzinárodných speváckych súťaží v Taliansku a Francúzsku, v roku2021 získala cenu Jan Kiepura – najlepšia operná speváčka v Poľsku.

V sezóne 2024/2025 debutovala v Opernom dome v Poznani ako Ježibaba v Dvořákovej Rusalke (M. Leginus) a v svetovej premiére opery Slub na námetGombrowiczovej hry (Z. Krauze). Vo februári stvárni Amneris (Aida) a ako Carmen sa v máji predstaví v Maroku.

Kowalinska účinkuje na javiskách rôznych divadiel v úlohách ako Carmen, Amneris (Aida), Azucena (Trubadúr), Maddalena (Rigoletto), Fenena (Nabucco),Flora (Traviata), pani Quickly (Falstaff), Ulrica (Maškarný bál), Suzuki (Madama Butterfly), Zia Principessa (Sestra Angelika), Zita (Gianni Schicchi), Helena (Krásna Helena), Dorabella (Così fan tutte), Maria a Sombra de Maria (Maria de Buenos Aires) či princ Orlovský (Netopier).

Koncertný repertoár zahŕňa Verdiho i Mozartove Requiem, Rossiniho tituly Le Petite Messe Solennelle a Stabat Mater, Beethovenovu Symfóniu č. 9, Pergolesiho i Dvořákove Stabat Mater či Fallove El amor brujo. Svoju vášeň pre tango v roku 2021 pretavila do spolupráce s W. Przadkom a súborom Quinteto Tango Nuevo a výsledného CD Los pajaros perdidos.

TOMÁŠ JUHÁS

Študoval na Konzervatóriu v Bratislave a na VŠMU v triede Roberta Szücsa. V SND debutoval v roku 2002 ako Tony v McNallyho Majstrovskej lekcii Marie Callas. Svoje spevácke a herecké dispozície preukázal v nasledujúcich sezónach ako Boris v Káti Kabanovej (Janáček), Malcolm v Macbethovi (Verdi), Ismael vNabuccovi, Alfredo v La traviate či Lenskij v Čajkovského Eugenovi Oneginovi. Má za sebou hosťovania v Národnom divadle v Prahe, parížskej Opéra Bastille, Teatro Municipal v Santaigo de Chile či v Teatro Real Madrid. V poslednom období ho mali bratislavskí diváci možnosť vidieť v postavách Rodolfa (Bohéma), Vojvodu (Rigoletto), Nemorina (Nápoj lásky), Ponga (Turandot), ale aj v operetnej postave Camille de Rossillon z Lehárovej Veselej vdovy. Zoslovenskej opernej tvorby interpretoval Záboja v Suchoňovom Svätoplukovi.

Študoval na Konzervatóriu v Bratislave a na VŠMU v triede Roberta Szücsa. V SND debutoval v roku 2002 ako Tony v McNallyho Majstrovskej lekcii Marie Callas. Svoje spevácke a herecké dispozície preukázal v nasledujúcich sezónach ako Boris v Káti Kabanovej (Janáček), Malcolm v Macbethovi (Verdi), Ismael vNabuccovi, Alfredo v La traviate či Lenskij v Čajkovského Eugenovi Oneginovi. Má za sebou hosťovania v Národnom divadle v Prahe, parížskej Opéra Bastille, Teatro Municipal v Santaigo de Chile či v Teatro Real Madrid. V poslednom období ho mali bratislavskí diváci možnosť vidieť v postavách Rodolfa (Bohéma), Vojvodu (Rigoletto), Nemorina (Nápoj lásky), Ponga (Turandot), ale aj v operetnej postave Camille de Rossillon z Lehárovej Veselej vdovy. Zoslovenskej opernej tvorby interpretoval Záboja v Suchoňovom Svätoplukovi.

V úlohe Jeníka sa úspešne prezentoval na koncertnom predvedení Smetanovej Predanej nevesty v londýnskej koncertnej sieniBarbican Hall za sprievodu BBC Symphony Orchestra pod taktovkou českého dirigenta Jiřího Bělohlávka (2011). Vydavateľstvo Harmonia Mundi vydalo nahrávku tejto produkcie na CD. Okrem toho sa Tomáš Juhás podieľal na nahrávke Janáčkovej Glagolskejomše s dirigentom Tomášom Netopilom pre Supraphon. Na viedenskom festivale Wiener Festwochen sa predstavil v La traviate a vopere Trubadúr v Theater an der Wien. Spolupracoval aj s Metropolitnou operou v New Yorku (Eugen Onegin, Lenský). Pracoval svýznamnými režisérmi ako Robert Wilson, Peter Konwitschny, Deborah Werner. Je stálym hosťom Národného divadla a Štátnej operyPraha, Národného divadla Brno a sólistom Slovenského národného divadla.

V úlohe Jeníka sa úspešne prezentoval na koncertnom predvedení Smetanovej Predanej nevesty v londýnskej koncertnej sieniBarbican Hall za sprievodu BBC Symphony Orchestra pod taktovkou českého dirigenta Jiřího Bělohlávka (2011). Vydavateľstvo Harmonia Mundi vydalo nahrávku tejto produkcie na CD. Okrem toho sa Tomáš Juhás podieľal na nahrávke Janáčkovej Glagolskej omše s dirigentom Tomášom Netopilom pre Supraphon. Na viedenskom festivale Wiener Festwochen sa predstavil v La traviate a v opere Trubadúr v Theater an der Wien. Spolupracoval aj s Metropolitnou operou v New Yorku (Eugen Onegin, Lenský). Pracoval svýznamnými režisérmi ako Robert Wilson, Peter Konwitschny, Deborah Werner. Je stálym hosťom Národného divadla a Štátnej operyPraha, Národného divadla Brno a sólistom Slovenského národného divadla.

WOJTEK GIERLACH

Žiadaný poľský basista Wojtek Gierlach vystupoval na mnohých významných miestach. Medzi nedávne aktivity patria debuty v postavách ako Sparafucile(Rigoletto), Farár (Príhody líšky Bystrušky) či Procida (Sicílske nešpory) v produkcii Davida Pountneyho v Národnej opere Welsh (dirigent C. Rizzi). Tam stvárňuje aj Rocca vo Fideliovi, Giorgia v Puritánoch a Alidora v Popoluške, ktorého s pozitívnym ohlasom spieval aj na Festivale d’Aix-en-Provence,Nemeckej opere v Berlíne a Teatro de la Maestranza v Seville.

Počas kariéry spolupracoval aj s opernými domami ako Covent Garden (Kňaz, Lady Macbeth), Deutsche Oper am Rhein (Talbot, Maria Stuarda), Theater St. Gallen (Rocco a Rodolfo, Sonnambula), Teatre Principal Palma (Oroveso, Norma) či Teatro Nacional de São Carlos. Ako Melisso v Alcine sa predstavil poboku Joyce DiDonato a Harryho Bicketa v londýnskom Barbicane, tiež vystúpil v Carnegie Hall, Théâtre des ChampsÉlysées, Theater an der Wien, Dánskejkráľovskej opere, Opéra National de Bordeaux či Deutsche Oper Berlin.

Ako koncertný spevák má vo svojom širokom repertoári diela od barokovej po súčasnú hudbu. Naštudoval Händlovo Dettingenské Te Deum, Bachov Magnificat, Brucknerove Te Deum aj Beethovenovú Symfóniu č. 9 i Missu solemnis, ktorú uviedol v spolupráci s Helmuthom Rillingom v berlínskom Konzerthause. Vystúpil aj s Royal Liverpool Philharmonic Orchestra (Dvořák, Stabat Mater) a London Philharmonic Orchestra (Verdi, Rekviem). Pri Salieriho Pašiách Ježiša Krista spolupracoval so súborom Solisti Veneti (C. Scimonem, pri Rossiniho Stabat Mater zas s Orquesta del Principado de Asturias (A. Zedda). Viacero Pendereckého diel spieval pod vedením samotného skladateľa (Poľské Rekviem, Symfónia č. 7, Credo) a jeho Dies Irae dokonca predviedol so Simon Bolivar Symphony Orchestra vo Venezuele.

DAWID RUNTZ

Šéfdirigent Záhrebskej filharmónie a hlavný dirigent Poľskej kráľovskej opery je uznávaný pre svoje technické dispozície, komplexnosť pochopenia partitúry, špecifickú senzitivitu a sugestívnu výpoveď. Jeho záhrebský repertoár v sezóne 2024/2025 zahŕňa Mahlerovu Piatu symfóniu, Verdiho Rekviem, Straussovho Tilla Eulenspiegela, Čajkovského Patetickú symfóniu i Beethovenove Symfónie č. 4 a č. 9.

Medzi jeho nedávne a nadchádzajúce debuty patria spolupráce s orchestrami ako Staatskapelle Weimar, Sinfonieorchester Liechtenstein, Orquesta Sinfónica de Málaga, Oldenburgisches Staatsorchester, Varšavská filharmónia, Krakovská filharmónia, PKF – Prague Philharmonia či Hong Kong Sinfonietta.

V januári 2020 viedol pri príležitosti predsedníctva Chorvátska v Rade Európskej únie orchester Accademia Nazionale di Santa Cecilia. Medzi ďalšie úspešnéprojekty patrí jeho japonský debut s Pacific Festival Orchestra v Sappore, litovské turné so Sinfonia Varsovia a vystúpenia na významných festivaloch akoKrzysztof Penderecki Festival, La Folle Journée Festival (Varšava) a Ludwig van Beethoven Easter Festival.

Runtz debutoval vo Varšavskej komornej opere v roku 2015 (Przybylski – Orphee). Odvtedy má za sebou spolupráce s Poľskou národnou operou vo Varšave na inscenáciách La clemenza di Tito, Čarovná flauta, Nabucco a balete Búrka. Spolupráca s Poľskou kráľovskou operou priniesla úspešné premiéry majstrovských diel ako Barbier zo Sevilly, Figarova svadba, Così fan tutte, La finta giardiniera či Moniuszkov Strašidelný dvor.

Dawid Runtz navštevoval opernú akadémiu Riccarda Mutiho (2016) i majstrovské kurzy Royal Concertgebouw orchestra (2017) pod vedením Daniele Gattiho.

Aktuálne vyučuje na Hudobnej univerzite Fryderyka Chopina vo Varšave, kde nedávno obhájil doktorát.

JAN ROZEHNAL

Po štúdiách na Konzervatóriu v Kroměříži (hra na flaute) u B. Růžičkovej študoval na JAMU v Brne u O. Trhlíka a L. Mátla orchestrálne dirigovanie. Štúdium bolo rozšírené dvojročnou stážou v Českej filharmónii.

Už počas štúdia v Brne založil a viedol Brniansky zbor Hudobnej mládeže, s ktorým získal viaceré ocenenia na medzinárodných súťažiach. Po ukončení štúdia pracoval ako asistent L. Mátla v Speváckom združení moravských učiteľov, ktoré neskôr viedol.

Profesionálnu dráhu odštartoval ako dirigent Jihočeského divadla v Českých Budějoviciach. Následne bol zbormajstrom Brnianskeho Filharmonického zboru Beseda brněnská pri Filharmónii Brno. V rokoch 1990 – 2003 bol zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. S telesom prežil mnoho vzrušujúcichchvíľ na domácich i zahraničných pódiách.

Počas pôsobenia v Bratislave založil zbor Camerata Bratislava, ktorého doménou bolo štýlové predvádzanie starej hudby. Súbor získal francúzsku cenu RevueDiapason a cenu ministerského predsedu Slovenskej republiky. V rokoch 2004 – 2008 sa presťahoval do Prahy, kde bol zbormajstrom Kühnovho miešanéhozboru a Pražského filharmonického zboru.

Od roku 2008 bol zbormajstrom a dirigentom v nemeckých hudobných ústavoch v Koblenzi, Frankfurte a Halberstadte. Od sezóny 2023/2024 je opäť zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru.

V priebehu svojho hudobného života stál za rôznymi produkciami a nahrávkami pre spoločnosti Decca, Deutche Grammophon Gesellschaft, Discovery, Harmonia Mundi, Naxos, NBC či Slovart. Spolupracoval s ansámblami a dirigentmi zvučných mien ako C. Abbado, R. Chailly, Ch. von Dohnányi, K. Masur, Z.Mehta, G. Prětre či R. Weikert.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A.Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Od sezóny 2020/2021 zastáva post šéfdirigenta Daniel Raiskin.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početnýchzahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

V roku 2023 bol orchester Slovenská filharmónia na turné v Japonsku s klaviristkou O. Scheps a violončelistom T. Sasanumom. Na konci roka absolvoval turné v Južnej Kórei s klaviristom Y. Sunwoom. Vo februári 2024 koncertoval sklaviristom L. Marušićom v Záhrebe a Maribore. V sezóne 2024/2025 realizuje Slovenská filharmónia niekoľko nahrávok z diel F.Schmidta, E. Dohnányiho a J. N. Hummela. Predstavila sa na otváracom koncerte Festivalu Špilberk a opätovne vystúpila na švajčiarskom festivale Murten Classics. K významným zahraničným aktivitám patrili koncerty v Liederhalle Stuttgart, Kolínskejfilharmónii a Dóme sv. Štefana vo Viedni. Slovenská filharmónia vystúpi aj na koncertoch v slovenských mestách (Piešťany, Ružomberok, Nitra) a sezónu ukončí na festivale v Českom Krumlove so svetoznámym huslistom Maximom Vengerovom.

SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

V roku 1957 bol SFZ začlenený do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M.Dobrodinský, Š. Klimo, P. Baxa, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková a J. Chabroň). Od sezóny 2023/2024 je zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru Jan Rozehnal. Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú dosuverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti.

Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia čiOrchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Salzburg, Londýn, Baden-Baden).

SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom opernej produkcii Piková dáma na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022).

V sezóne 2024/2025 SFZ účinkuje v monumentálnej Symfónii č. 8 G. Mahlera v Prahe, Viedni a St. Pöltene. V úvode sezóny uviedol Piesne z Gurre A.Schönberga vo Viedni (P. Popelka). Ďalšie angažmány SFZ priniesli účinkovanie v dramatickej symfónii Romeo a Júlia H. Berlioza na BHS a v Hamburgu (S.Cambreling), Beethovenovu Symfóniu č. 9 v Drážďanoch (A. Manze) a Brucknerovo Te Deum i Mozartovu Korunovačnú omšu vo Viedni. V decembri sa SFZ predstavil spoločne s SKO v Paríži a v rámci abonentných koncertov Filharmónie Brno uviedol oratórium Mesiáš G. F. Händla.

V apríli 2025 bude hosťovať na Veľkonočnom festivale v Salzburgu v novej opernej produkcii Chovanščina M. P. Musorgského (E.-P. Salonen).