Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na X / Twittri Follow us on X / Twitter

movie 1 H 13 MIN 1 H 13 MINhd

    • Bulletin

      [ Igor Javorský: ]
      Bella Italia. Krásne Taliansko… Krásne nielen z ohľadu na strhujúcu prírodu. Taliansko je krásne takisto z hľadiska toho, čo poskytlo svetu v rámci kultúry a umenia. Státisíce návštevníkov sa v talianskych mestách, galériách či múzeách každoročne necháva fascinovať architektúrou, sochárstvom i maliarstvom, v ktorých je zachytená celá novodobá (ale aj staroveká) história ľudstva. Literatúra, dráma a hudba v tomto zmysle nezaostávali. Pod vplyvom kultúry z Prednej i Strednej Ázie a antického Grécka postupne vznikali v Ríme a neskôr aj v iných mestách pevné základy toho, čo je dodnes platné napriek mnohým úsiliam ideál antickej harmónie a krásy zdiskreditovať. Napriek sklonom súčasnej doby „zabudnúť na minulosť“ a snívať o virtuálnej budúcnosti je to vždy táto antická harmónia, ktorá zbaví človeka stresu a životnej neistoty.

      Pre hudbu, respektíve pre dejiny novodobej „hudobnej civilizácie“ to bol mystický spev znejúci v rímskych katakombách, ktorý odštartoval strhujúci a prekrásny proces, bohatý na fascinujúce premeny a nové riešenia. Pokojný, ale mimoriadne naliehavý spev, ktorý sa rodil paradoxne v časoch ohrozenia kresťanov, sa stal východiskom prvotných „kompozičných škôl“. Z Talianska sa rýchlo šíril poza Alpy do celej Európy a spôsobil veľmi dynamický pohyb.

      Na prelome 16. a 17. storočia to bolo opäť Taliansko, ktoré poskytlo duchovný priestor tvorcom novej tradície operného umenia. Vo Florencii, v Benátkach, Neapole a Mantove. Títo tvorcovia začali písať novú a veľmi objemnú kapitolu, v akej hudba a hudobná tvorba získavali nové perspektívy a alternatívy. Vývoj nadobúdal veľmi rýchlo na obrátkach a na prelome 18. a 19. storočia sa stal jedným z kľúčových princípov pre pohľad na hudobné myslenie človeka.

      Talianska opera sa stala kultom a spôsobovala často vyhrotené situácie. V roku 1816 vyvolala vo Viedni akúsi „opernú horúčku“. Napriek tomu, že vo Viedni uvádzal tesne predtým svoje „talianske“ operné tituly geniálny operný autor Wolfgang Amadeus Mozart, bolo viedenské publikum v ošiali z uvádzania diel talianskych skladateľov. Najsilnejším stimulátorom boli opery Gioachina Rossiniho. Tie lámali srdcia aj tým ľuďom, ktorí navonok krútili hlavou a považovali taliansku operu za neduživú a lacnú znôšku klišé a manieristických postupov. Na vzniknutú situáciu zareagoval aj inak v zásade „neoperný“ autor Franz Schubert. Aj on skomponoval niekoľko príležitostných singspielov (spevohier), tie však neboli v centre jeho pozornosti tak ako intímna pieseň. V piesňach (najmä neskorších) Schubert doslova šokoval expresívnymi námetmi smrti, ničoty, strachu z temnoty… Predvídal tak námety príznačné až v hudbe 20. storočia. Erlkönig (Kráľ duchov), doslova expresionistická pieseň Der Doppelgänger(Dvojník), cyklus Winterreise (Zimná cesta t. j. cesta k smrti) aj cyklus Schwanengesang (Labutí spev) kládli poetické základy novej epochy, v ktorej už hudba nebola len výsadou „nebeských“ inšpirácií alebo nezáväznou aktivitou. Hudba začala ponúkať zvesti o hlbinných emóciách, o temnote, úzkosti, neskôr až o nihilizme.

      Ak je teda Schubert považovaný za kráľa piesne, je to najmä kvôli tomu, že dokázal na krátkej ploche skoncentrovať obrovské penzum emócií a výrazu. Ale aj tento piesňový mág reagoval na opernú horúčku a v roku 1817 uviedol dve Predohry v talianskom slohu. Podľa prvého Schubertovho životopisca, Heinricha Kreisslea, tieto skladby vďačia za svoju existenciu hudobnej stávke. Skladateľ sa zúčastnil predstavenia Rossiniho opery Tancredi, ktorej predohru jeho priatelia nadšene vychvaľovali. „Bezpochyby, že Schubert považoval tieto chvály za prehnané, bol vyburcovaný k duchu protirečenia a vyhlásil, že nebude mať problém napísať predohry tohto druhu podobným štýlom v čo najkratšom čase. Jeho spoločníci ho vzali za slovo a sľúbili, že skutok odmenia pohárom dobrého vína. Schubert sa okamžite pustil do práce a zložil predohru pre orchester, po ktorej čoskoro nasledovala druhá. Obe diela sa stali známymi pod názvom ‚Ouvertüren im italianischen Stile’“.

      Neodškriepiteľnú potrebu „moderného človeka“ skláňať sa popri túžbe „byť nový a originálny“ hodnotám antickej harmónie a krásy si uvedomuje aj slovenský skladateľ Egon Krák. V tvorbe a v aktivitách (teoretických, pedagogických alebo manažérskych) tohto výnimočne rozhľadeného a skutočne múdreho človeka je obdivuhodná kultivovanosť, zmysel pre rovnováhu zdanlivo protikladných hodnôt a náhľadov. Krák nezaťažuje svoje okolie extrémnymi názormi, vyhrotenými situáciami či samoúčelným modernistickým oparom. Konal a koná vždy s pokorou voči duchovným dejinám ľudstva, ktoré delikátne a decentne dochucuje svojimi predstavami. To, „ čo bolo“, je vyvážené s tým, „čo je práve teraz“. Krákova hudba poskytuje poslucháčovi mimoriadne široký časopriestor, v ktorom neexistuje hrozba radikalizmu či vnucovania vyhranených a vyhrotených pohľadov na svet a na umenie. Skladateľ sa už desaťročia netají obdivom voči francúzskej kultúre a francúzskym dejinám. Vo vokálno-symfonickej poéme Divina bellezza našiel impozantný priesečník talianskych a francúzskych kultúrnych reálií: „V lete 2024 si celý civilizovaný a kultúrny svet pripomenul, že uplynulo 650 rokov od chvíle, kedy bol po prvý raz publikovaný Spevník (Canzoniere) z pera veľkého básnika 14. storočia Francesca Petrarcu. Tento rok je súčasne i 720. výročím jeho narodenia (júl 1304) a do tretice i 650 rokov, ktoré uplynuli od jeho skonu. Ak sa Dante Alighieri stal symbolom básnickej dokonalosti na počiatku epochy, ktorú umenovedci nazvali renesanciou, Francesco Petrarca prispel k tejto dokonalosti vari najkrajšou poetickou premenou stredovekej koncepcie lásky v dejinách európskej kultúry. V jeho videní a myslení sa pojmy Amor et Caritas spojili v novom, vznešenom a ľudsky vrúcnom básnickom posolstve, korunovanom nádherným jazykom a poetickými obrazmi. Pritom ho uskutočnil – podobne ako Dante – v novom tvarosloví rozvíjajúceho sa talianskeho jazyka, vôbec pritom nezatracujúc latinčinu, stojacu akoby skromne v pozadí – urobil to ako všetci Taliani, ktorí nikdy radikálne nezavrhli antické pamiatky, pretože od gréckych a rímskych čias ich prirodzene obklopovali. Prekrásny, nesmierne živý a pritom prostý je ľudský rozmer Petrarcovej poézie. Možno ho dnes vnímať omnoho intenzívnejšie, ak poznáme krajinu, v ktorej básnik žil a tvoril. V čarokrásnej francúzskej Provence (kraj Vaucluse) prežil veľkú časť svojho inak pohnutého života, mal tam priateľov, životnú lásku, obydlie, vinicu… A každý umeniamilovný človek, pre ktorého genius loci znamená čosi viac než len geografický údaj, mi dá iste za pravdu, akým mimoriadne silným zážitkom je návšteva týchto miest. Nadovšetko pôsobivý je však pohľad na prameň rieky Sorgue, vyvierajúci z mohutnej skalnej hlbiny, pripomínajúcej akoby bránu do podsvetia… Francesco Petrarca a krása jeho predstavivosti, temperamentu, radosti, trýzne i veľkosti bola zdrojom inšpirácie pre mnohých veľkých hudobníkov uplynulých šiestich storočí. Jedným z prvých bol Guillaume Dufay, veľký polyfonik burgundskej epochy v 15. storočí, ktorý zhudobnil poslednú canzonu zbierky, Vergine bella. Po ňom nasledovala celá plejáda hudobníkov, pokračujúca storočiami až po naše časy… Je pre mňa mimoriadnou cťou, že môžem osláviť hudbou veľkého básnika – hudbou, ozdobenou spevom jeho poézie a v jeho jazyku. Vokálna symfónia, alebo skôr symfonická báseň (poema sinfonico) DIVINA BELLEZZA (Božská krása), je zhudobnením výberu poézie zo zbierky Canzoniere. Nazval som skladbu tak preto, lebo toto pomenovanie vhodne vystihuje vzácny historický fenomén ak totiž nejaký umelec a jeho dielo môže vôbec dôstojne stáť vedľa legendárneho a nezabudnuteľného Danteho diela DIVINA COMOEDIA, môže ním byť ako jediný Francesco Petrarca…“

      Egon Krák, 2024

      Bella Italia do tretice: Felix Mendelssohn Bartholdy a jeho Symfónia č. 4 A dur Talianska, op. 90. Nemecký skladateľ, dirigent a manažér bol od svojich 12 rokov doslova extrémne aktívny v mnohých oblastiach. Ako dvanásťročný tínedžer už ponúkol svetu prvé z bravúrnych Symfónií pre sláčiky, v ktorých prezentoval svoje znalosti o hudbe barokových majstrov Bacha a Händla. Pätnásťročný Mendelssohn Bartholdy už pomerne úspešne siahol aj na najvyššie méty a skomponoval Symfóniu č. 1 c mol. Ako šestnásťročný sa suverénne zaradil do pelotónu hudobných dejín bravúrnou predohrou k Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej. Tá je dodnes hitom na koncertných pódiách na celom svete. Ako dvadsaťročný (1829) v Lipsku naštudoval a uviedol grandiózne Matúšove pašie Johanna Sebastiana Bacha. Touto produkciou spôsobil mohutnú renesanciu záujmu verejnosti o Bachovu tvorbu, ktorá ležala de facto v zabudnutí. Spoločne s Robertom Schumannom založil časopis Neue Zeitschrift für Musik – novodobý formát v publicistickej oblasti. Vďaka ich úsiliu sa dôkladne archivoval hudobný život tej doby a historici hudby sa môžu opierať a autentické komentáre, analýzy, eseje, fejtóny. Mendelssohn Bartholdy bol aktívny aj v oblasti výtvarníctva; rád sa zaoberal najmä kresbou ceruzkou a akvarelom. Pozoruhodná je aj jeho korešpondencia v nemčine či angličtine plná inteligentného humoru, ostrovtipu a literárnej bravúry. Hyperaktívny Mendelssohn rád a hojne cestoval. Jeho desať návštev Londýna vždy prinieslo hudobnú úrodu – okrem iného aj veľké oratóriá PaulusEliáš komponované v duchu oratórií Georga Friedricha Händla. Z výletu do Škótska si skladateľ priviezol impresie dôležité pre Tretiu symfóniu a mol „Škótsku“ a pre brilantno-mystickú predohru Hebridy. Senzitívneho a rozhľadeného skladateľa samozrejme očarilo aj Taliansko. Konkrétnym rezultátom je Symfónia č. 4 A dur Talianska, op. 90.

      Poradové čísla Mendelssohnoých symfónií nie celkom dôsledne vystihujú chronológiu ich vzniku; skladateľ ich často revidoval, ich premiéry sa odkladali. Taliansku symfóniu dokonca skladateľ z neznámych príčin zakázal publikovať, takže poradové číslo jej bolo pridelené až posmrtne.

      „Toto je Taliansko! A teraz sa začalo to, o čom som si vždy myslel, že je to najväčšia radosť v živote. A ja to milujem. Dnešný deň bol taký bohatý, že sa teraz večer musím trochu pozbierať, a preto vám píšem, aby som vám, milí rodičia, poďakoval, že ste mi dali všetko to šťastie.“

      „Talianska symfónia robí veľké pokroky. Bude to najveselší kúsok, aký som kedy urobil, najmä posledná časť. Na pomalú časť som zatiaľ nič nenašiel a myslím, že si to nechám na Neapol.“

      V uvedených citátoch jednoznačne vnímame pozitívnu emóciu v súvislosti s Talianskom, ale aj so Štvrtou symfóniou. Ak Mendelssohn písal o Neapole, priamym dôkazom očarenia subkultúrou tohto nádherného mesta je finále symfónie – ohnivé Salterello – tanec typický práve pre Neapol (podobne ako tarantella). Skladateľ premiéru dirigoval v roku 1833 na žiadosť Londýnskej filharmonickej spoločnosti v britskej metropole, mal veľký úspech. Napriek tomu však bolo brilantné dielo oficiálne publikované až v roku 1851. Dnes je jedným z najobľúbenejších a najhrávanejších opusov nemeckého skladateľa.

      ––––
      Bibliografický údaj: JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertuom 16. a 17. 1. 2025, in: Slovenská filharmónia, 76. koncertná sezóna 2024/2025, Symfonicko-vokálny cyklus, Cyklus A/B, Bratislava, Slovenská filharmónia 2025


    • Životopisy

      SOPHIE DANEMAN

      Členka Royal Academy of Music v Londýne bola študentkou Johanna Petersa na Guildhall School of Music. Jej medzinárodná kariéra trvá už viac ako tri desaťročia, pričom jej repertoár je značne široký. V rámci svojej generácie je jednou z najvýraznejších tvári v interpretácii barokovej hudby. Jej vášeň a náklonnosť pre túto hudobnú epochu viedla k spoluprácam s viacerými významnými špecializovanými súbormi a k opakovanej práci s Williamom Christiem a zoskupením Les Arts Florissants. Ako oddaná interpretka piesňovej tvorby vystúpila koncertne v sálach ako Wigmore Hall, Carnegie Hall, Concertgebouw, na Schubertiádach v Schwarzenbergu a Hohenems, ale i na festivale v Salzburgu. V posledných rokoch sa popri spievaniu paralelne venuje aj réžii. 

      Medzi jej mnohé stvárnené postavy patrí Rodelinda (Onafhankelijk Toneel), Kleopatra (Göttingen Händel Festival), Mélisande (Opéra Comique), Belinda (Bavorská štátna opera) i Zuzanka (Grange Park Opera). V roku 2024 spievala Venušu na Festa Musicale v Hannoveri v opere Venuša a Adonis anglického barokového skladateľa Johna Blowa.

      V blízkej budúcnosti ju čakajú dve inscenácie s Les Arts Florissants, dvojtitul Dido a Aeneas a Acteon (Charpentier) na turné v Ázii a Scarlattiho Il Giardino di Rose v spolupráci s Jardin des Voix Academy. Režírovať bude reprízu Our Mather a Chasing Rainbows (J. Andrews) v koprodukcii La Cité Bleue Genève a tiež novú verziu Pergolesiho La serva padrona. Na Styriarte festivale 2025 bude účinkovať v opere Antonia Draghiho Gli’incantesimi Disciolti.

      Diskografia Sophie Daneman zahŕňa Händlovu Rodelindu pre Virgin Classics (Nicholas Kraemer), tiež Acis a Galatea aj Les Detes d’ hebe od Rameaua, ktoré získali cenu za najlepšie rané opery od Gramophone. Ostatnou nahrávkou je Sounds of Eggenberg pre prehliadku Schloss Eggenberg 2025. V roku 2018 sa predstavila na festivale BHS, kde so súborom Musica aeterna uviedla v premiére dielo Egona Kráka Umlčané múzy.


      KASPAR ZEHNDER

      Od sezóny 2018/2019 šéfdirigent Filharmónie Hradec Králové. Rovnakú pozíciu zastával medzi rokmi 2012 – 2022 v Sinfonie Orchester Biel Solothurn. Bol hudobným riaditeľom Zentrum Paul Klee (2004 – 2012) a medzi rokmi 2005 – 2008 viedol orchester PKF – Prague Philharmonia. Viac ako dvadsať rokov bol hudobným riaditeľom Murten Classics Summer Festival a vo svojom rodnom meste Riggisbergu vedie medzižánrový festival KlanGantrish.

      Od jeho úspešného dirigentského debutu v La Scale (2007) viedol už mnohé významné európske orchestre: English Chamber Orchestra, Lucerne Symphony Orchestra, Sinfonieorchester Basel, Berner Symphonieorchester, Orchestre de Chambre de Lausanne, ale aj orchestre v mestách Marseille, Lille, Cannes, Metz či Montpellier. 

      V klasickom symfonickom repertoári, ale i v tom opernom sa cíti ako doma. Medzi jeho aktuálny repertoár patria tituly ako Carmen, Figarova svadba, Così fan tutte, Čarovná flauta, Únos zo serailu, Rigoletto, La traviata, Barbier zo Sevilly, Rusalka, Šárka i svetové premiéry Fabiana Müllera (Eiger) a Josta Meiera (Marie a Robert). 

      V roku 2019 realizoval pre Pentatone projekt Soirée s Magdalénou Koženou, Simonom Rattlom, Andrewom Marrinerom a ďalšími priateľmi z Berlína a Londýna. V archívoch Univerzity v Lausanne Kaspar Zehner objavil sériu šiestich symfónií švajčiarskeho skladateľa Josepha Laubera, ktoré nahral pre spoločnosť Fonogramm. 

      Zehnder je často na koncertných pódiách zároveň dirigentom i sólistom flautistom, tak sa predstavil i na CD vydavateľstva ArcoDiva s hudbou židovských skladateľov (Klepper, Weiner, Bloch, Schulhoff).

      Zehnder študoval hru na flaute u Heidi Indermühle a dirigovanie u Ewalda Körnera na Hochschule der Künste v Berne. Ďalšie významné impulzy získal od Aurèla Nicoleta, Ralfa Weikerta, Manfreda Honecka a Charlesa Dutoita v Zürichu, Bazileji, Paríži, Siene a na European Mozart Academy.


      SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

      Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Od sezóny 2020/2021 zastáva post šéfdirigenta Daniel Raiskin.

      Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

      V roku 2023 bol orchester Slovenská filharmónia na turné v Japonsku s klaviristkou O. Scheps a violončelistom T. Sasanumom. Na konci roka absolvoval turné v Južnej Kórei s klaviristom Y. Sunwoom. Vo februári 2024 koncertoval s klaviristom L. Marušićom v Záhrebe a Maribore. V sezóne 2024/2025 realizuje Slovenská filharmónia niekoľko nahrávok z diel F. Schmidta, E. Dohnányiho a J. N. Hummela. Predstavila sa na otváracom koncerte Festivalu Špilberk a opätovne vystúpila na švajčiarskom festivale Murten Classics. K významným zahraničným aktivitám patrili koncerty v Liederhalle Stuttgart, Kolínskej filharmónii a Dóme sv. Štefana vo Viedni. Slovenská filharmónia vystúpi aj na koncertoch v slovenských mestách (Piešťany, Ružomberok, Nitra) a sezónu ukončí na festivale v Českom Krumlove so svetoznámym huslistom Maximom Vengerovom.


    • Libreto

      Egon Krák – Divina bellezza (Francesco Petrarca)

      Egon Krák – Božská krása (preklad Pavol Koprda)
      

      Canzon 50. Canzon, se l’esser meco

      Canzon, se l’esser meco
      dal matino a la sera
      t’ à fatto di mia schiera,
      tu non vorrai mostrarti in ciascun loco,
      et d’altrui loda curerai sì poco,
      ch’assai ti fia pensar di poggio in poggio
      come m’à concio il foco
      di questa viva petra, ov’io m’appoggio.

      Canzon 50. Žes’ so mnou, kancóna
      
      Žes’so mnou, kancóna,
      z rán po tmy pobývala,
      si sa mi spodobala,
      až sa ti znechce inde pretŕčať sa,
      a chvála od iných ti príde kratšia,
      bo postačí ti myslieť na chríb z chríba
      ak’ zničil ohňavládca
      ma, skala živá, o ňu sa priem iba.
      

      Canzon 129. Di pensier in pensier

      Di pensier in pensier, di monte in monte
      mi guida Amor, ch’ogni segnato calle
      provo contrario a la tranquilla vita.
      Se ’n solitaria piaggia, rivo, o fonte,
      se ’nfra duo poggi siede ombroso valle,
      ivi s’acqueta l’alma sbigottita,
      e come Amor l’envita,
      or ride, or piange, or teme, or s’assecura,
      e ’l volto che lei segue ov’ella il mena
      si turba et rasserena,
      et in un esser picciol tempo dura,
      onde a la vista huom di tal vita experto
      diria: Questo arde, et di suo stato è incerto.

      Canzon 129. Z pomyslu na pomysel
      
      Z pomyslu na pomysel, z hory v horu
      ma vodí Amor, až po prestúpanom
      ísť aj si pokoj užiť, nesúznenia
      zriem. No ak pole, potok, prameň, hoľu,
      dva vŕšky zváži v údol s tieňom na ňom,
      tam nájde pokoj duša prestrašená,
      a ak’ ju Amor zve na rozhovor,
      ju smiech, plač, strach, nádej živí,
      a tvár, čo za ňou ide, kam tá hne ju,
      má chmúr, sa oči smejú,
      jej stav je v každom čase krátko živý,
      zrieť to, kto zvykol v taký život vnísti,
      rcie: - Blčí, stavom nie si je ver’ istý.
      

      Canzon 99. Poi che voi et io

      Poi che voi et io più volte abbiam provato
      come ’l nostro sperar torna fallace,
      dietro a quel sommo ben che mai non spiace
      levate il core a più felice stato.

      Questa vita terrena è quasi un prato,
      che ’l serpente tra’ fiori et l’erba giace,
      et s’alcuna sua vista agli occhi piace,
      è per lassar più l’animo invescato.

      Voi dunque, se cercate aver la mente
      anzi l’extremo dí queta già mai,
      seguite i pochi, et non la volgar gente.

      Ben si può dire a me: Frate, tu vai
      mostrando altrui la via, dove sovente
      fosti smarrito, et or se’ più che mai.

      Canzon 99. Aj mne, aj vám
      
      Aj mne, aj vám sa z skúsenosti núka,
      že naša nádej je podaromnici,
      k vrchdobru preto sa, čo túžbe žičí
      vždy, srdce hor’, ak’ šťastiu do klobúka.
      
      Náš tupozemský život je var’ lúka,
      had na nej v kvetoch, v tráve leží, syčí,
      sa môž’ zdať očiam ak’ na pohľadnici,
      no len nech sa ta myseľ viac zakuká.
      
      Ak teda chcete pokoj na pochope
      mať raz a navždy pred dňom posledka,
      za tými pár len choďte, nie za chlope.
      
      Mi poľahky riecť možno: z popredia
      Brat, iným cestu radíš v svojej stope,
      no patroch si, dnes viac ak’ nezriedka.
      

      Canzon 207. Così di ben… Servo d’Amor

      Così di ben amar porto tormento,
      et del peccato altrui cheggio perdóno:
      anzi del mio, che devea torcer li occhi
      dal troppo lume, et di sirene al suono
      chiuder li orecchi, et anchor non me ’n pento,
      che di dolce veleno il cor trabocchi.

      Aspett’io pur che scocchi
      l’ ultimo colpo chi mi diede ’l primo,
      et fia, s’ i’ dritto extimo,
      un modo di pietate occider tosto,
      non essendo ei disposto
      a far altro di me che quel che soglia:

      ché ben muor chi morendo esce di doglia.
      Canzon mia, fermo in campo
      starò, ch’elli è disnor morir fuggendo,
      et me stesso reprendo
      di tai lamenti, sì dolce è mia sorte,
      pianto, sospiri et morte.
      Servo d’Amor, che queste rime leggi,
      ben non à ’l mondo, che ’l mio mal pareggi.

      Canzon 207. Amorov sluha
      
      Nuž tak: že dobre ľúbim, bôľ mám, slzy,
      a za hriech iných prosím prepáčenie:
      ba za svoj, veď som si mal skrútiť oči
      od sily svetla, a keď sirén penie
      som čul, čuv zapchať, to ma nezamrzí,
      bárs z srdca nežný jed aj von vyskočí.
      
      Len čakám, že mi skončí
      čas žitia ten, kto mi dal prvú ranu,
      ak hľadím dobre na ňu,
      to bude rana súcitu, hneď zmárni,
      veď nie je schválny
      diať iné so mnou, len tak, ako zvykne:
      hľa, dobre mrie, kto bôľu sa vyšmykne.
      
      Kancóna moja, v poli
      stáť budem, bo cti tratí, kto mrie zbeh,
      vyratujem si, ech,
      za nárek, takhľa nežný je môj údel:
      plač, vzdychy, smrti úder.
      Amorov sluha, čitateľ toť veršov,
      nad dobro sveta šťastenu mám zlejšou.
      

      Canzon 253. O dolci sguardi

      O dolci sguardi, o parolette accorte,
      or fia mai il dí ch’i’vi riveggia et oda ?
      O chiome bionde di che ’l cor m’annoda
      Amor, et così preso il mena e morte,

      o bel viso a me dato in dura sorte,
      di ch’io sempre pur pianga, et mai non goda:
      o chiuso inganno et amorosa froda,
      darmi un piacer che sol pena m’apporte !

      Et se talor da’ belli occhi soavi,
      ove mia vita e ’l mio pensero alberga
      forse mi vèn qualche dolcezza honesta,

      súbito, a ciò ch’ogni mio ben disperga
      et m’allontane, or fa cavalli or navi
      Fortuna, ch’al mio mal sempre è sì presta.

      Canzon 253. Pohľady nežné
      
      Pohľady nežné, zo slov múdrosť rosí,
      nadíde deň, čo zrieť, čuť vás dá zasa?
      Kučery plavé, nimi Amor pása
      mi srdce, jaté vedie, kde smrť kosí,
      
      tvár pekná, daná mne na tvrdé lósy,
      vždy plakať, nechže ma nič nerozjasá:
      vy skrytý klam, vy podvod lásky jaša,
      potechu dať mi, kia mi bôľ prinosí !
      
      A ak raz začas z očí v polahode,
      z tých, kde môj život, rozmysel má byt,
      mi príde možno dáka nežnosť nová,
      
      Šťastena, chtiac mi dobro rozložiť,
      ma vzdialiť, dodá kone tu, tu lode
      hneď, bo diať zlo mi je tak pohotová.
      

      Canzon 312. Né per sereno ciel…

      Né per sereno ciel ir faghe stelle,
      né per tranquillo mar legni spalmati,
      né per campagne cavalieri armati,
      né per bel boschi allegre fere et snelle,

      né d’aspettato ben fresche novelle
      né dir d’amore in stili alti et ornati
      né tra chiare fontane et verdi prati
      dolce cantare honeste donne et belle,

      né altro sarà mai ch’al cor m’ aggiunga,
      si seco il seppe quella sepellire
      che sola agli occhi miei fu lume et speglio.

      Noia m’ è ’l viver sì gravosa et lunga
      ch’i chiamo il fine, per lo gran desire
      di riveder cui non veder fu ’l meglio.

      Canzon 312. Ni jasom neba…
      
      Ni jasom neba hnúť sa bludné hviezdy,
      ni tíšou mora loďky nasmolené,
      ni necestami ozbrojencov, ver’ nie,
      ni hravú, bystrú lesnú zver, kde hniezdi,
      
      ni či sa dobra kýženie už brieždi,
      ni verše lásky štýlmi prizdobené,
      ni v jasných prameňoch, stred lúk zelene
      pieť nežne ženy ctné a pekné prevždy,
      
      ni nikdy nič nebude, čo dať v srdce:
      pochovať mi ho tak tá znala sebou,
      v nej len mi oči zrkadlo, svit zreli.
      
      Žiť omŕza ma dlho, stále tvrdšie,
      až smrť zvem, lebo túžim za velebou,
      zrieť, ju bárs neboli mi oči chceli.
      
    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Schubert / Krák / Mendelssohn

    Piatok 17. 1. 2025, 19.00 hFriday, January 17, 2025, 7.00 PM
    Cyklus A/B – Symfonicko-vokálny cyklus
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    A/B serie – Symphonic-Vocal Music
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Franz Schubert (1797–1828)
      Predohra v talianskom slohu č. 2 C dur, D. 591 Overture in the Italian Style No. 2 in C major, D. 591
    Egon Krák (1958)
      Divina bellezza / Božská krása – premiéra Divina bellezza – premiere
      Canzon 50. Canzon, se l’esser meco… / Žes’ so mnou, kancóna…Canzon 50. Canzon, se l’esser meco…
      Canzon 129. Di pensier in pensier… / Z pomyslu na pomysel…Canzon 129. Di pensier in pensier…
      Canzon 99. Poi che voi et io… / Aj mne , aj vám…Canzon 99. Poi che voi et io…
      Canzon 207. Così di ben… Servo d’Amor. / Amorov sluhaCanzon 207. Così di ben… Servo d’Amor
      InterludioInterludio
      Canzon 253. O dolci sguardi… / Pohľady nežné…Canzon 253. O dolci sguardi…
      Canzon 312. Né per sereno ciel… / Ni jasom neba…Canzon 312. Né per sereno ciel…
    Felix Mendelssohn Bartholdy (1809–1847)
      Symfónia č. 4 A dur, op. 90 „Talianska“ Symphony No. 4 in A Major, Op. 90, “Italian”
      Allegro vivaceAllegro vivace
      Andante con motoAndante con moto
      Menuetto. Con moto moderatoMenuetto. Con moto moderato
      Finale (Saltarello). PrestoFinale (Saltarello). Presto

    V roku 1817 sa Viedeň ocitala v ošiali spôsobenom talianskou operou – najmä tvorbou Gioachina Rossiniho. Dvadsaťročný Franz Schubert využil túto „psychózu“ a ponúkol publiku dve brilantné Predohry v talianskom štýle. Slovenský skladateľ Egon Krák rád prepája svoju hudobnú tvorbu so závažnými udalosťami či výročiami kultúrneho života. Vo vokálnej symfonickej básni Divina belezza vzdáva hold Francescovi Petrarcovi v súvislosti s niekoľkonásobným výročím geniálneho talianskeho básnika – veľkého pevca lásky a krásy. Taliansko po tretíkrát: Felix Mendelssohn Bartholdy bol nielen aktívnym skladateľom a interpretom, ale venoval sa aj manažovaniu hudobného života. Táto činnosť si občas vyžadovala zahraničné výjazdy, v prípade pobytu v Taliansku vznikla pôvabná, apolónska Symfónia A dur.


    VideozáznamVideorecording
    Andrej Osvald Andrej Osvald svetlálights, zvuksound, Peter Gonda Peter Gonda technická spolupráca ITIT supervisor, Stano Beňačka Stano Beňačka kamerycamera, striheditor, Marek Piaček Marek Piaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2025A Slovak Philharmonic Production © 2025